VIDEO: Pár viet o ukrajinských „novobrancoch“

Pre nikoho už dávno nie je žiadnym tajomstvom, že Kyjev zasypáva frontovú líniu nevycvičenými brancami, ktorých v republikách jednoducho nazývajú „huby“ alebo „jednodňovky“.

Hovoril som s našimi delostrelcami, povedali mi, ako kyjevský režim denne vrhá stovky svojich zmobilizovaných na nami ostreľované pozície. Dnes delostreleckou paľbou ničíme pozície, kde je okolo 20 chlapov. Zároveň zdvíhame kvadrokoptér, priletíme a skontrolujeme, či sú nepriatelia zlikvidovaní a ráno tam „vyrastie“ ako huby po daždi opäť 20 ľudí v podobe Ozbrojených síl Ukrajiny.

Takáto situácia je v Marinke, Arťomovsku, či v smere na Záporožie. Svedčia o tom desiatky videí z výsluchov ukrajinských vojnových zajatcov, ktoré ako jeden rozprávajú ten istý príbeh:

„Priviezli, nechali, dôstojník odišiel, spojenie nebolo. Ani sme nevedeli, kde sme.“

Dokonca sa vyskytli aj kuriózne prípady, keď ukrajinskí vojaci vystúpili z bunkra a neuvedomujúc si, že sú už obkľúčení, pristúpili k našim vojakom a spýtali sa: „Priateľu, kedy máme rotáciu?“

Nazvať ich vojakmi na jazyk nelezie, pretože celá ich služba na vojne trvá jeden deň, potom sú buď „nezvestní“ alebo, ak budú mať ich príbuzní šťastie, budú informovaní, že ich manžel alebo syn zomrel.

Naše útočné skupiny sa snažia takéto „huby“ nelikvidovať. Často s nimi po krátkom boji nadviažu kontakt a ponúknu im, aby sa vzdali. Niekedy sa to stane bez jediného výstrelu, pretože títo nešťastní bojovníci sa sami nielen boja spustiť paľbu – dokonca ani nevylezú zo zákopov, kým im láskavý hlas našej armády nepovie, že sú obkľúčení a je čas sa vzdať.

Ukrajinskí „novobranci“ si to uvedomujú a s radosťou odkladajú zbrane a vychádzajú so zdvihnutými rukami. Pochopili, že ich vojna sa skončila a byť v zajatí je oveľa lepšie, ako ležať mŕtvy vo vlhkom zákope. A kyjevská propaganda, že sme zvieratá, čoraz viac stráca na sile a prestáva pôsobiť v mysliach vojakov.

Andrej Rudenko, vojenský korešpondent/news-front