Ochranár: Nórsky losos je jedna z najjedovatejších potravín na svete

Vo vidieckych oblastiach na západe Nórska je množstvo rybích fariem špecializovaných na umelý chov lososov.

Francúzski novinári Nicolas Daniel a Louis de Barbeyrac sa rozhodli lepšie spoznať rybolovný priemysel. A tak sa vydali na cestu z Nórska do Vietnamu, navštívili Švédsko aj Dánsko. Výsledkom ich výskumu sa stal film, odhaľujúci niektoré šokujúce fakty, ktoré sa rybárska loby snaží pred verejnosťou skryť.

Vo vidieckych oblastiach na západe Nórska je množstvo rybích fariem špecializovaných na umelý chov lososov. Ekológ a zakladateľ Zväzu ochrancov prírody Nórska Kurt Oddekalv proti nim už dlho bojuje.

Podľa neho je katastrofálne, že na malej farme neraz chovajú dva milióny lososov. Ryby pri takom množstve trpia rôznymi ochoreniami. Pracovníci fariem preto lejú do vody silný pesticíd s neurotoxickými účinkami.

„Oni sami nosia ochranné obleky a masky, aby sa chránili pred chemikáliami na ošetrenie nádrží proti parazitom. V rybích farmách to nie je nič nezvyčajné. V lososoch možno nájsť množstvo chemických látok, ohrozujúcich človeka.“ Kurt Oddekalv tvrdí, že „nórsky losos je jedna z najjedovatejších potravín na svete“.

Hlavným problémom chovateľov sú takzvané rybie vši, ktoré parazitujú na tele ryby a môžu ju zabiť. Vši sú pritom stále odolnejšie proti akýmkoľvek chemikáliám. Z tohto dôvodu chovatelia používajú čoraz účinnejšie pesticídy.

To sa negatívne prejavuje na rybách. Až 50 percent tresiek na farmách sa rodí s rôznymi mutáciami. Ak človek zbadá takú rybu, nechce ju jesť, ale ak sa do obchodov dostane iba mäso, na ktorom anomálie nevidno, nikto si nič nevšimne.

Aj u lososov sa objavujú mnohé mutácie. Ich mäso sa rozpadá už pri pitvaní, pritom by malo byť pružné. Voľne žijúci losos má približne 5 až 7 percent tuku, ale umelo chovaný takmer 35.
Práve v tukových tkanivách sa hromadia toxíny, a tak sa táto ryba stáva jedovatou. Podľa francúzskeho toxikológa Jeroma Ryuzzena je stupeň kontaminácie umelo chovaného lososa mimoriadne vysoký. Je až päťkrát toxickejší ako iné produkty.

Okrem toho sa práve losos môže stať prvým geneticky modifikovaným živočíchom, ktorý bude schválený pre ľudskú potrebu. Úrad pre kontrolu potravín a liečiv rozhodol, že geneticky modifikovaný losos, ktorý rastie dvakrát rýchlejšie ako bežná ryba, je neškodný na konzumáciu aj pre životné prostredie.

Rozdiel vidno na prvý pohľad: plátok lososieho mäsa z nórskej farmy a z uloveného divoko žijúceho lososa.

„Je veľká pravdepodobnosť, že sa táto ryba skôr či neskôr dostane do oceánov,“ tvrdí rastlinný biotechnológ z Vancouveru Brian Ellis. „Ak bude ľudstvo pokračovať týmto smerom, mali by sme byť pripravení na doteraz neznáme dôsledky.“

Rybolov v Nórsku vynáša štyri miliardy dolárov ročne a po ťažbe ropy je tak druhým najziskovejším odvetvím hospodárstva. Lososy z nórskych fariem v posledných dvadsiatich rokoch doslova zaplavili európsky trh. Takmer výlučne umelo chované lososie mäso z tejto severskej krajiny bežne nájdeme v supermarketoch, je surovinou pre reštaurácie, používa sa na výrobu suši.

Zdroj: napalete.sk / YouTube