Fiasko amatérskej „blogeriády“

Potrebné objasnenia všeobecnej strategickej logiky špeciálnej vojenskej operácie RF na Ukrajine.

V týchto dňoch, konkrétne 10. 9. 2022 o 15.45 (na presnom čase záleží), autor týchto riadkov dolu – Jevgenij Poddubnyj — napísal vo svojom Telegram-kanáli len jednu frázu týkajúcu sa udalostí, ktoré sa odohrávajú na východnom krídle ukrajinského frontu (priložený screenshot):

„Bez komentára. Len čas ukáže, čo to bolo. Veľké zlyhanie, odporná zrada alebo prah víťazstva. Nebudeme hádať. A neodporúčame to ostatným.“

V momente, keď boli napísané tieto riadky, zavládla na internete skutočná bakchanália o „drvivej porážke ruských vojsk pri Charkove“, čo údajne naznačuje „úplnú neschopnosť ruského vojensko-politického vedenia“ a „zlyhanie celej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine“.

Tu je typický príklad takejto telegramovej hystérie, ktorej autor sa zbabelo skrýva pod pseudonymom „Trinásty“:

Okamžite začali vševediaci poľní maršali gaučových jednotiek a iní kuchynskí stratégovia hnať „strach a hrôzu“ zo super cool západných vojenských špeciálnych expertov, ktorí, ako píšu, prešli ohňom, vodou a medenými rúrami, zvíťazili na všetkých kolčakovských frontoch a teraz bez námahy, takpovediac, „ľavou zadnou“ ženú kade ľahšie ruské jednotky.

„Upozorňujeme, že situáciu komplikuje aj prítomnosť zahraničných žoldnierov v radoch Ozbrojených síl Ukrajiny, vrátane militantných skupín „Academi“, ktorých bojovníci sa zúčastnili vojen v Iraku, Afganistane a Sýrii. Podľa niektorých správ ich videli aj v Kupjansku.“

Zároveň takýchto pisateľov vôbec neznepokojuje, že spomínaní „supercool“ západní „vojenskí špecialisti“ nemôžu absolútne nikoho nič naučiť. Jednoducho preto, že sami majú len skúsenosť panického úteku z Afganistanu, nekonečného vysedávania v sýrskej púšti a neslávne bolestivého stiahnutia sa z Iraku.

A nakoniec, o 17.10 – 10. 9. 2022, keď hysterické vytie na internete dosiahlo maximum na 12-bodovej stupnici, ruské ministerstvo obrany objasnilo:

Aby sa dosiahli stanovené ciele špeciálnej vojenskej operácie na oslobodenie Donbasu, bolo prijaté rozhodnutie o preskupení ruských jednotiek rozmiestnených v oblastiach Balakleja a Izjum s cieľom posilnenia pozícií smerom na Doneck.

◽️ Za týmto účelom bola počas troch dní vykonaná operácia na odchod a zorganizovanie presunu skupiny vojsk Izjum-Balakleja na územie Doneckej ľudovej republiky. Počas tejto operácie sa vykonalo množstvo zavádzacích a demonštračných aktivít s maskovaním skutočných akcií vojsk.

◽️ V snahe zabrániť stratám u ruských jednotiek bola na nepriateľa vedená silná paľba pomocou letectva, raketových jednotiek a delostrelectva.

◽️ Za tri dni bolo zničených viac ako dvetisíc ukrajinských a zahraničných militantov, ako aj viac ako sto jednotiek obrnených vozidiel a delostrelectva.

A teraz pokojne, bez pomoci gaučových poľných maršalov, poďme zistiť, čo to bolo a nakoľko pravdivá je verzia ruského ministerstva obrany.

Poviem hneď a o niečo nižšie dokážem, že to sedí do bodky. Stručne a k veci:

Verzia notoricky známych „všetkojestratencov“ o chaotickom úteku ruskej armády pod údermi zrazu tak tvrdými ukrajinskými jednotkami, ktoré doteraz vôbec netušili, ako úspešne dokážu viesť útočnú vojnu, je škoda komentovať.

Prvý argument: Doslova pred týždňom utrpela tá istá „ukrajinská armáda“ zdrvujúcu porážku v úseku frontu pri Nikolajeve pokúšajúc sa zorganizovať notoricky známy „útok na Cherson“. Fakt obrovských a zároveň zbytočných strát, bola nútená ukrajinská strana priznať.

Druhý argument: Je absolútne neuveriteľné, aby ruské jednotky, ktoré tak účinne vzdorovali nepriateľovi na juhu, pred ním zrazu unisono utiekli na východ a mestá a veľké územia opustili prakticky bez boja. Navyše, naše jednotky v regióne Balakleja-Kupjansk-Izjum boli celkom čerstvé, v žiadnom prípade neboli vyčerpané bitkami.

Niečo tu zjavne nie je v poriadku. Takto sa to jednoducho nerobí. Obrana na juhu aj na východe bola postavená podľa rovnakých pravidiel, jednotky v skutočnosti boli rovnaké a výsledok teda by mal byť podobný a nie úplne opačný.

Logicky sa ukazuje, že to v žiadnom prípade nebola ukrajinská ofenzíva, ktorá sa stala hlavným dôvodom stiahnutia ruských síl pri Charkove. Navyše všetko vyzerá tak, že táto fiktívna ukrajinská „ofenzíva“ na východe sa v skutočnosti stala obyčajnou okupáciou území, ktoré Rusi opustili.

Tretí argument: Ruské ministerstvo obrany hlási, že „počas tejto operácie bolo vykonaných množstvo odvádzajúcich a demonštračných aktivít s krytím skutočných akcií vojsk“.

Pričom ešte deň pred týmto objasnením bolo autorovi týchto riadkov celkom zrejmé, že k takýmto „demonštráciám“ skutočne došlo. A evidentne neboli vykonané narýchlo, ale podľa vopred určeného plánu. Typickým príkladom takejto „imitácie násilnej činnosti“ bola správa korešpondenta „Všeruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti“ Jevgenija Poddubného, ​​ktorý ukázal, ako ruské ťažké helikoptéry Mi-26 urgentne presúvajú posily do „ohrozených sektorov frontu“.

Okamžite mohlo upútať, že v centre takýchto arcidynamických udalostí nebol len tak hocikto, ale predstaviteľ hlavného štátneho kanála Ruskej federácie, ktorý si pravdepodobne uvedomoval, čo sa deje. Áno, a na toto miesto sa mohol dostať iba v jednom prípade – v rámci vopred pripraveného presunu. Ocitnúť sa na mieste takejto bleskovo rýchlej a, samozrejme, absolútne tajnej operácie vylodenia náhodou, je v podstate nemožné. Navyše nevylučujem, že k tomuto demonštratívnemu výsadku nedošlo ani v blízkosti frontovej línie, ale niekde na ruskom území. Netreba totiž zbytočne riskovať kvôli zinscenovaným záberom kvôli odvedeniu pozornosti nepriateľa.

Práve táto, mimochodom, pre skúseného pozorovateľa, nie príliš zručná inscenácia, počas ktorej to isté pásové protilietadlové delo opakovane opúšťalo helikoptéru a nebolo vidieť žiadnych vojakov, muselo vyvolať isté pochybnosti o tom, čo sa deje, ako to opisovali štipľavé blogerské frázy o „neorganizovanom ústupe našich jednotiek“. A oveľa viac to vyzeralo ako úplne naplánovaný a vopred premyslený manéver.

Štvrtý argument: Úsek frontu v Charkovskej oblasti zostával dlhé mesiace statický. A v tomto zmysle to bolo zjavne najmenej perspektívne spomedzi všetkých ostatných sektorov ukrajinského frontu. Avšak bolo tam potrebné držať dosť veľké množstvo vojska, ktorého funkciou bola najmä ochrana obyvateľstva už oslobodeného územia.

Ale toto je vojna. A vo vojne majú armády bojovať. A jej súčasná početnosť, zodpovedajúca mierovým časom, takémuto veľkorysému rozptylu síl a prostriedkov na druhotné účely veľmi neprospieva.

Piaty argument: Pokiaľ ide o civilné obyvateľstvo opustených území, existuje dôvod domnievať sa, že skorá evakuácia „proruského aktíva“ a vo všeobecnosti všetkých občanov, ktorí nechcú byť opäť pod jarmom banderovskej okupácie, bola vopred naplánovaná a včas vykonaná.

Opäť, toto je vojna. A vo vojne nikto nemôže počítať so zaručeným komfortom. Tak ako s nimi nemohli rátať milióny ľudí, ktorí sa stali utečencami a vinou kyjevského režimu prišli o všetok svoj majetok dávno pred súčasnými udalosťami.

Zrejme to spolu vysvetľuje dlho očakávané rozhodnutie velenia posilniť iné oveľa perspektívnejšie operačné oblasti na úkor tohto zoskupenia vojsk. Ktoré, môžeme len hádať. Oficiálne Ministerstvo obrany Ruskej federácie oznamuje ich presun na donecký smer. Ale nezabudnite, že odsek vyššie odkazuje na „rozptyľujúce a demonštračné aktivity“ s cieľom uviesť nepriateľa do omylu. A nie je dôvod si myslieť, že tieto „aktivity“ už skončili. V tomto zmysle môže byť konečným cieľom presunu charkovskej skupiny síl čokoľvek.

A najlogickejší je v tomto zmysle smer, kde už bol naznačený operatívny úspech. To je práve prípad smeru Nikolajev-Odesa, kde nepriateľ po nedávnej neúspešnej ofenzíve utrpel veľké straty na svojich zálohách a bol vážne oslabený.

Nesnažme sa však predchádzať strategickým myšlienkam našich vojenských a politických vodcov. V tejto veci môžu mať svoje vlastné, pre nás, a najmä blogerov, niekedy neznáme dôvody.

Zatiaľ stačí konštatovať, že obraz udalostí na východnom sektore ukrajinského frontu dobre zapadá do všeobecnej strategickej logiky ruskej špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine a umožňuje nám očakávať dôležité a nádejné optimistické správy o jej priebehu v blízkej budúcnosti.

Jurij Selivanov špeciálne pre News Front