PODSTATA STAREJ VIERY

Čo je podstatou starej viery? Viery našich pradedov, predkov, Viery našich predkov? Na túto problematiku dnes existuje množstvo pohľadov. Súčasní „heroldi“ na svojich prednáškach a seminároch čoraz častejšie „sypú špinu na hlavu“ vlastným oponentom. Z tohto dôvodu podstata slovanského védizmu čoskoro dosiahne bod absurdity, o čo sa naši „skutoční priatelia“ snažia už viac ako tisíc rokov. 

Naši predkovia sa vždy považovali za Svarogových pravnukov, vedeli všetko o konoch vesmíru. Len o pár stoviek rokov nám cez „písma sväté“ to všetko vytĺkli z hlavy, dali nám zabudnúť, že Slovania vždy verili v seba, v silu svojho Ducha a Svedomia. „Az“ – Boh žijúci na Zemi. Vo všetkých knižných prameňoch akademickej histórie sa predkresťanské Rusko nazýva pohanské a pripisujú sa mu všelijaké bájky. V skutočnosti v Rusku existovala vysoko morálna, kozmická védska viera. Naši predkovia sa nielen považovali za spolutvorcov vesmíru, ale v skutočnosti takí boli, pretože neustále interagovali s prírodou, so živlami. A živly – to je prejav Bohov (teda energií) na Zemi.

Potom prišlo nešťastie… Ohňom a mečom (obľúbené heslo židokresťanov) boli národy postupne zotročené; príroda sa začala prepadať do stavu „ospalosti“; krst od neho automaticky odrezal vedomie ľudí, zmenil ich na parazitické spoločenstvá, ktoré zase kŕmili superparazita svojou bolesťou a utrpením… Ako posledné „skolabovalo“ Rusko.

Najzávažnejším zločinom kresťanskej cirkvi nie je „svätá“ inkvizícia a dokonca ani tie milióny a milióny zničených slovansko-árijských životov, ktorými vnucovala svoj názor, práve tomuto náboženstvu. Najdôležitejším zločinom kresťanov je, že nahradili vieru v Predkov vierou v Boha…

Naši predkovia žili v súlade s prírodou. Dala im všetko… aj múdrosť, aj zdravie, aj sebavedomie (svoju energiu). A oni jej „platili rovnako“, keďže sa od nej nikdy neoddelili a vždy boli súčasťou Prírody. Z Prírody, z Vesmíru dostáva každý človek určitý podiel energie na svoj rozvoj.

Podľa predstavy našich predkresťanských predkov bol vesmír vytvorený z tela prvého božstva, všeboha – druhu neba. Človek je ako vesmír, pretože pozostáva z rovnakých prvkov. Rôzni bohovia a božstvá Zeme pochádzajú z nebeského klanu. Všetky energie Zeme a Vesmíru predstavovali naši Predkovia ako samostatné božstvá, časti jediného Boha Bohov. Verili v jedného Boha, ktorý zahŕňa pozemský a nebeský svet. To znamená, že pozemský a nebeský svet sú prepojené, keďže sú časťami tela Stvoriteľa. Naši predkovia to vedeli a zbožštili všetko: háje, stromy, rastliny, zvieratá, kozmos… A keďže človek pochádza z nebeských a pozemských prvkov, znamená to, že aj jeho telo je božské.

Viera našich predkov, naša stará viera, je pre Slovanov najdostupnejšie a najjednoduchšie z náboženstiev, pretože v sebe nesie súlad nielen existencie človeka a bohov, ale aj súlad s prírodou a súlad vo vzťahu… človeka s človekom. Cieľom v ľudskom živote je život sám.

Život bol stvorený pre život. Život ako fenomén je človeku daný pre komplexné štúdium seba samého ako integrálnej súčasti Vesmíru a pre poznanie Vesmíru ako integrálnej súčasti seba samého. Zároveň sa človek musí naučiť tvorivej práci, aby sa stal Stvoriteľom, aby sa vyrovnal našim Predkom a Bohom. A po poznaní Tvorivého života a duchovného rozvoja človek speje k záveru, že spolu so Životom je pre neho najdôležitejším spoločníkom Smrť.

„Vedara“