Zelenského poradca odkázal západným predstaviteľom: „Poje*te sa!“

Prezidentský poradca Volodymyra Zelenského nazval západných predstaviteľov, ktorí naliehajú na ústupky v mene mieru, „hlúpymi vyje*ancami“.

Vysokopostavený poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovič sa uchýlil k obscénnym výrazom, aby skritizoval tých, ktorí na Západe naliehajú na Kyjev, aby v záujme mieru odstúpil časť územia krajiny Rusku.

„Choďte sa poj**ať s takýmito návrhmi, vy hlúpi vyje*anci, aby ste si trochu vymenili ukrajinské územie! Zbláznili ste sa? Naše deti umierajú, vojaci vlastnými telami zastavujú granáty a oni nám hovoria, ako máme obetovať naše územia. To sa nikdy nestane,“ zdôraznil v stredajšom rozhovore.

Arestovič kritizoval logiku „bečiacich“ hlasov, ktoré nabádajú Ukrajinu, aby „obmedzila svoj apetít“ a odovzdala Rusku územia, ktoré údajne chce, pretože to by Kyjevu umožnilo „nastoliť komplexný mier a vrátiť sa k bežnému fungovaniu“.

Ďalší poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Michail Podoliak sa v stredu na Telegramevyjadril na adresu „proruských lobistov v Európe“.

„Nepredávame našich občanov, územia ani suverenitu. Toto je jasná červená čiara. Ukrajinská spoločnosť zaplatila strašnú cenu a nedovolí nikomu urobiť ani krok týmto smerom – žiadnej vláde a žiadnej krajine,“ povedal Podoliak.

Hoci nikto nechce dlhú vojenskú akciu ani potravinovú krízu, „najkratšou cestou na ukončenie vojny sú zbrane, sankcie a finančná pomoc Ukrajine,“ tvrdil.

„Ukrajinci ubránili Kyjev, oslobodili tri regióny a dokončujú oslobodenie štvrtého. Dnes nám tí istí ľudia ponúkajú, aby sme Rusku odovzdali východ a juh. Ďakujeme za radu, ale pravdepodobne sa chopíme zbraní,“ povedal poradca.

Vyjadrenia Arestoviča a Podoliaka prišli po tom, ako bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger vystúpil v pondelok na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Kissinger vyzval Ukrajinu, aby rýchlo uzavrela mier, a varoval, že ak sa konflikt nevyrieši do dvoch mesiacov, Rusko sa môže stať „trvalým spojencom“ Číny v jej konfrontácii s USA.

Prezident Volodymyr Zelenskyj tiež menovite kritizoval Kissingera, pričom sa vyjadril zdvorilejšie ako Arestovič a povedal, že americký štátnik sa „vynoril“ z dávnej minulosti a hovoril, „akoby bol rok 1938 a nie 2022. A myslel si, že hovorí k poslucháčom vtedajšieho Mníchova, a nie Davosu“.

Zrejme mal na mysli Mníchovskú dohodu, dohodu, ktorú Spojené kráľovstvo a Francúzsko uzavreli s mocnosťami Osi Nemeckom a Talianskom v roku 1938 a v ktorej nacisti dostali voľnú ruku pri invázii do Československa. Porovnávanie súčasného Ruska s nacistickým Nemeckom je obľúbeným rétorickým prostriedkom mnohých ukrajinských predstaviteľov.

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.


Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.

Zdroj: rt.com / InfoVojna