Previerka slovenského hospodárstva vojenským konfliktom v Európe

stalo sa to. A odrazu vieme, že nie sme v potravinách a poľnohospodárskej výrobe sebestační. Zatiaľ je to len téma v masmédiách hlavného prúdu, čo dovtedy ani len nebolo. Výroba to už pociťuje.

Že nesmieme rozhodovať podľa vlastných ekonomických záujmov, ale len podľa „európskych hodnôt“.  A tak bol premiér Slovenkej republiky ochotný stopnúť plyn a ropu z Ruska  ihneď:  vysvetliť mu to museli lobbysti z priemyslu. Že kým nás doteraz kvárila pandémia kovidu, ktorej dôsledky ničili automotive priemysel, turistický ruch, vôbec výrobu a služby všeobecne a hlavne zdravotníctvo, teraz „odrazu máme na všetko a na viac“, pretože dokážeme obslúžiť státisíce utekajúcich Ukrajincov (teda ubytovať ich, stravovať a prepravovať zadarmo, poskytovať lekársku starostlivosť, ba aj dať im platenú prácu). Toto všetko sme ale státisícom chudobných Slovákov poskytnúť do marca 2022 „nevedeli“.

A odrazu nám hrozí nie zdražovanie kvôli inflácii a kovidu, ale vraj kvôli stopnutiu a obmedzeniu ropy, plynu, logistiky importných prepráv, kvôli znižovaniu produkcie potravín a mäsa pre nedostatok krmovín z Ukrajiny, kvôli nedostatku hnojív do poľnohospodárskeho sektoru pre embargo ruských vývozov hnojív, hrozí nám slabosť eura ako meny, ktorou sa už nebude dať zaplatiť ropa  a plyn, ktorý odoberáme z Ruska…to sú šialenstvá, o ktorých nik na Silvestra 2021 ani len nevtipkoval – a sú realitou.

Čo smieme

Smieme čerpať pôžičky z titulu humanitárnej situácia na Ukrajine. Nevieme do akej výšky, ale minister financií SR „sa chváli“, že to budú dve miliardy Eur. Ak by bol niekto povedal v decembri 2021, že chceme pôžičky z titulu chudoby na Slovensku (napríklad pre distribúciu základných potravín ako za Radičovej vlády v decembri 2011), asi by nepochodil. A chudobných máme na Slovensku už státisíce. . Smieme „darovať“ naše draho zaplatené raketové obranné systémy S-300. A zároveň smieme platiť za obrnené vozy, lietadlá, helikoptéry, lebo veď nám NATO pomáha. Smieme u nás „živiť“ armádu vyše dva a pol tisíca profesionálov z jednotiek cudzích vojsk pod hlavičkou NATO. Ako bývalá funkcia „dôstojník týlového zabezpečenia“ si viem predstaviť, koľko to stojí Ministerstvo obrany SR v dennom režime.  Smieme čerpať verejné finančné zdroje na výpomoc v humanitárnej katastrofe utečencov ( ale nik nevie, kedy a ako ich štát refunduje…) Obce a celá verejná správa to zatiaľ platia z financií pridelených na tento rok pre všetky činnosti.. Smieme zamestnávať cudzincov prakticky bez dokladov a rôznych osvedčení o ich vhodnosti na tú prácu, ale naši vlastní nezamestnaní majú „stopku“ často práve kvôli potrebe rekvalifikácie a rôznym obmedzeniam.  Smieme zvyšovať ceny potravín, stavebnín, liečív, energie, lebo veď …“na burze  ceny rastú“ aj keď tie najmä živočíšne a rastlinné produkty rastú na našich poliach a nie na európskych burzách…nehovoriac o elektrickej energii produkovanej v domácich elektrárňach, ktorých vlastníkmi sú zahraniční investori. A tí sa práve odvolávajú na skokové zvyšovanie cien „na burzách“.

Čo nesmieme

Nesmieme nakupovať  tovary a kontrahovať tovary ruského pôvodu a od ruskch exportérov. Aj keby to boli kukurica, pšenica, mäso…a nesmieme nakupovať ropu a plyn z Ruska, aj keď to porušujú hromadne práve tí zahraniční vlastníci slovenských prevádzok, ktorí tú ropu a plyn najviac používajú.  Ale tomu sa hovorí, chvalabohu, že to ešte „tečie“. Lebo potom to tečie i do domácností a do teplární. Nesmieme ani len uvažovať o hospodárskej spolupráci s krajinami  tzv.eurázijského ekonomického zoskupenia, aj keď tam by sa umiestňoval slovenský export ( teda export z výroby na Slovensku v cudzích fabrikách) najlepšie.  A pritom v tejto kríze budúca proexportná politika postavená na spolupráci firiem na eurázijských trhoch by bola pre utopený a novoštartujúci výrobný potenciál Slovenska najlukratívnejšia a vedeli sme ju rozvíjať ( oni nepotrebujú plynové autobusy a ani elektroautá zo štyroch „slovenských“ fabrík), lebo tam sa uplatnia výrobky v štandartnom priemyselnom prevedení slovenských strojárov, takisto stavebné projekty a mnoho agropriemyselného čo by sme mohli vyrábať a exportovať. Ale: Nesmieme!

A – nesmieme ani len pomyslieť na možnú povojnovú rekonštrukčnú činnosť na Ukrajine. Veď ani do Sýrie, kde sme do roku 1990 budovali priemyselné, energetické a agropriemyselné areály, nás „svet“ nepustil…lebo politika.

Čo môžeme

Po panike v Bruseli, že v Európe je ohrozená poľnohospodárska a potravinárska výroba v roku 2022, sa uvoľňujú v tomto fondy pre jednotlivé členské krajiny. Kto si čo zažiada z „otvoreného balíka“, najmä z európskych „starších“ krajín, to dostane. Česká republika si už zažiadala.  Slovensko „môže, ale nekoná…“ však načo? Nám ako keby stačil prísľub, že tých denných 913 kamiónov s osemnástimi tonami potravinárskych tovarov v každom kamióne budú večne dodávané. Aj keď stále drahšie a drahšie…no veď na príčine sú svetové burzy.

Byť ministrom pôdohospodárstva SR, okamžite ruším „pozemkovú reformu pôdneho fondu“ a sprístupním pôdu každému, kto sa zaviaže investovať do poľnohospodárskej výroby a vyrábať a vyrábať pre Slovensko.  Byť ministrom hospodárstva SR, vykašlem sa na „plynové autobusy“ a elektromobilitu a „startupy“ a vrhnem všetky investície do agropriemyslu, na výrobu potravín a na logisticko-skladové zázemie v poľnohospodárstve. Ale nie som Sulíkom…

Čo musíme

Musíme vážne zvažovať, kam nás doviedla politika Európskej Únie. Kam nás doviedlo splynutie meny v Euro a tým absolútna nemožnosť „hýbať“ ekonomickými nástrojmi pomocou meny na Slovensku. Musíme zvažovať, kam nás smeruje totálna zviazanosť s rozhodnutiami komisárov EÚ a nesamostatnosť  a neexistencia vlastnej ekonomickej politiky republiky.

No a obyvateľstvo, ktoré je v priebehu necelého mesiaca konfrontované s tým, ako vláda SR a parlament SR urýchlene a na úkor vlastného obyvateľstva vytvára Lex Ukrajina pre pomoc utečencom,  by malo rozmýšľať a to veľmi nahlas, komu vlastne slúži súčasná vláda Slovenskej republiky a komu sa zodpovedajú rýchloschvaľovači zákonov v parlamente a mali by porozmýšľať, ako sa rozhodnú vo februári 2024. Je to už len 23 mesiacov. Veď obce a mestá pomáhajú sami a dobrovoľne, ale sami majú málo. Ale dovtedy, kým príde pomoc od štátu, sa môže ekonomika Slovenska „utopiť v nedostatku“, alebo ešte horšie, „zrútiť“. A potom už nebudeme uvažovať. Bude nutné konať.

Potom bude potrebné vyhrnúť si rukávy a „tehlu po tehle“ rozoberať, čistiť a znovu stavať.

Stavať národné hospodárstvo Slovenska.

autorom je Ing.Peter Zajac-Vanka, ročník 1955

a je tu dodatok:

Prešlo iba pár hodín od uverejnenia tejto úvahy a predstaviteľ vlády poverený krízovým riadením utečeneckej krízy verejne do masmédií priznáva, že štát už došiel na hranicu vyčerpanosti zdrojov pre utečencov. Vtipne predhodil celú starostlivosť súkromnému sektoru, doslova: štát bude „outsourcovať“ starostlivosť o utečencov na súkromný sektor. A teraz pozor: outsourcovanie po slovensky znamená, že štát prenechá starostlivosť o utečencov na súkromné iniciatívy a firmy. Ale to slovo aj znamená, že bude finančne platiť túto starostlivosť: A zrodí sa obrovský takmer storočne rekordný BIZNIS…uvedomujeme si to?

Kritizuje Ing.Peter Zajac-Vanka