Neobyčajné vlastnosti lesného papradia 

Z archívu našich predkov

„Od pradávna sa v dedinách, najmä v tých, ktoré sú obklopené nízkymi lesmi, papraď používala na konzervovanie úrody, bola prostriedkom na odpudzovanie hlodavcov…

V našej chalupe na dedine sa počas zimy neustále objavovali plesne na stenách, na podlahe a najmä v podkroví. Dom je obyčajný, ale zo štítu bolo treba každú jar túto pleseň zoškrabať, domček vysušiť a občas vymeniť dosky.

Spomenul som si, ako môj starý otec rozvešiaval kedysi papradie po celej povale. Tak som nazbieral tri vrecia čerstvých listov papradia, ani som ich nesušil, ale jednoducho som obložil podkrovie po obvode, na podlahu a do pivnice som rozložil metličky z papradí. Zostalo toho ešte veľa, nevyhodil som to, časť som nechal na verande, časť som presunul na záhony s cesnakom zasadeným pred zimou.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Na jar som neveril vlastným očiam: nikde žiadna pleseň, dokonca ani na tých miestach, kde bola, bez ohľadu na to, ako sme s ňou bojovali! Podkrovie je suché, čisté, v pivnici nie je ani jedna myšacia rodinka! A doslova každý rok na jar som nevedel, čo s nimi!

Samozrejme, celkom som tomu neveril, myslel som si, že to bola náhoda…

Bližšie k augustu, keď spóry papradia začali dozrievať, opäť som navštívil les a priniesol trochu, vybral si listy s najzrelšími spórami. Kapusta dozrievala a húsenice boli jednoducho všade. Čerstvými listami papradia som doslova obalil hlávky kapusty.

Neviem, čo sa tam v noci stalo, ale ráno ani na jednej hlávke kapusty nebola ani jedna húsenica – akoby zmizli! Papraď zostala na kapuste asi 2 mesiace, neodstránil som ju a kapusta bola krásna!

Keď som si uvedomil, že papraď má takú „zázračnú moc“, začal som experimentovať. Listy vyschnuté po zime som teda zakopával do dier okolo malín, ríbezlí, egrešov. Všimol som si, že bolo menej vošiek, listy sa prestali krútiť, akoby ich poškodili mole.

Priniesol som čerstvé listy s ešte neuvoľnenými spórami a pomlel som ich. Podotýkam, že sa ukázalo, že ide o veľmi zapáchajúcu heterogénnu hmotu. Znova som zakopal do dier. Budem predbiehať, ale takú úrodu som na svojich bobuľových kríkoch ešte nevidel! Maliny bez jedinej červej diery. Ríbezle, dokonca aj na starých kríkoch, nedávali úrodu horšiu ako nové rastliny. Na jednom kríku egreša o rok skôr som si všimol stopy chrastavitosti a chcel som ho vyhodiť, no nezostala po nej ani stopa. Egreše sa urodili rovnomerné, veľké, čo som dávno nevidel.

Takýto úspech bol skutočne ohromujúci. Začal som používať papraď všade, mlieť nezrelé listy, sušiť pred zimou s výtrusmi. A potom som si uvedomil, že papraď nie je všade užitočná. Výsadby remontantných jahôd som doslova spálil, keď som ich na zimu obložil papradím. Zdá sa, že nie pre všetky rastliny je papradie užitočné.

Nakoniec používam papraď aj na ochranu záhonov pred myšami. Ale je lepšie vyskúšať to na malom záhone, či je vhodné pre danú rastlinu prihnojovanie papradím…“

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info