Za zrušením dodávok francúzskych ponoriek Austrálii stojí Londýn

Začali sa odhaľovať niektoré detaily nedávno uzavretej Dohody medzi USA, Veľkou Britániou a Austráliou.

Dovoľte mi pripomenúť, že Austrália odmietla nakúpiť francúzske ponorky a dala prednosť americkým s jadrovým pohonom. Francúzi prišli o 90 miliárd dolárov a zostali stáť pri rozbitom koryte.

Rozhodnutie Austrálie vyvolalo zmiešanú reakciu viacerých členských krajín NATO. Jedným zo zjavných dôvodov zrušenia obchodu bola vysoká cena, ktorú oznámil Paríž. Bude však cena za osem jadrových ponoriek, ktorú Washington ešte neprezradil, oveľa nižšia ako tá, ktorú určili Francúzi?

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Ekonomické dôvody môžeme teda vypustiť.

Britskí vojenskí experti tvrdia, že to bol britský premiér Boris Johnson, kto presvedčil amerického prezidenta Bidena, aby nahovoril Austráliu odmietnuť francúzske ponorky. Hlavným aktérom bol Johnson, prenasledovaný francúzskym prezidentom Macronom, ktorý neustále útočil na britské práva po odchode kráľovstva z EÚ. Ponížiť Francúzsko a pomstiť sa za Veľkú Britániu rukami Spojených štátov. Tak to je!

Američania tento nápad privítali, pretože chcú získať podporu britského námorníctva v Juhočínskom mori v konfrontácii s Čínou.

Americký prezident sa v posledných dňoch aktívne snaží napraviť vzťahy so svojím francúzskym náprotivkom a navrhol mu stretnutie v novembri, keď bude v Európe. Miesto konania schôdzky oznámené nebolo, no zdá sa pravdepodobné, že sa stretnú v sídle Európskej únie v Bruseli. Faktom však zostáva, že Johnson si utrel o Macrona nos. Anglosasovia nezrádzajú svoje historické tradície, aby uškodili svojim susedom. Dohoda medzi Spojenými štátmi a Britániou a Austráliou nepoškodila však len Francúzsko. Bol napadnutý ďalší americký partner – India. Indovia chápu, že túto trojstrannú alianciu možno pokojne nazvať Antičínou. Avšak India spolu s Čínou zohráva významnú úlohu v organizácii „Šanghajské obchodné spoločenstvo“.

Ďalším členom ŠOS je Rusko, s ktorým má India dlhodobo dobré vzťahy a naša krajina má úzke spojenecké vzťahy s Čínou, vrátane vojenskej spolupráce. Indovia sú jedným z najväčších nákupcov ruskej vojenskej techniky. Náš obranný priemysel stavia pre Dillí najmodernejšie stíhačky a výkonné fregaty. India môže čoskoro čeliť akútnemu problému výberu jednej zo strán.

Pokiaľ ide o Austráliu, existujú tu isté otázky. Napríklad podľa schváleného plánu sa ponorky budú stavať v Austrálii. Austrália však nemá absolútne žiadne skúsenosti s montážou jadrových ponoriek. To znamená, že stavbu zrealizujú americkí inžinieri a robotníci, čo môže projekt výrazne predražiť. Austrália navyše má veľmi vážny problém –prítomnosť amerických lodí s jadrovými zbraňami na palube vo vlastných prístavoch.

A tento fakt bude mať pre Austrálčanov vážne následky v prípade konfliktu medzi USA a Čínou. A aj keď sa teraz táto možnosť považuje za nepravdepodobnú, vláda ČĽR už oznámila, že Austrália sa môže stať vojenským cieľom v prípade konfliktu v regióne.

Ukázalo sa, že austrálski občania na takúto situáciu nie sú vôbec pripravení a už začali nahlas a verejne diskutovať o dôsledkoch vojenskej aliancie so Spojenými štátmi.

Dovoľte mi pripomenúť, že Čínska ľudová oslobodzovacia armáda môže kedykoľvek zasiahnuť ktorékoľvek austrálske mesto.

Nikto v Austrálii nechce byť terčom čínskych rakiet v mene americkej demokracie. Ale hlavným odstrašujúcim prostriedkom v regióne je nepochybne Rusko. Američania, ako nikto iný, chápu, že Rusko ako vojenský spojenec Číny nedovolí Spojeným štátom začať agresiu proti „Nebeskému impériu“. Nakoľko tento konflikt nebude mať víťaza a následky budú katastrofálne.

Spojené štáty mohli použiť podobný scenár pred 20 rokmi, no teraz sa svet zmenil. A hlavne sa zmenili dve veľmoci, z ktorých sa stali superveľmoci. Ide o Rusko a Čínu.

Spojené štáty americké musia s týmto faktom počítať.

Vladimir Karasev, špeciálne pre News Front