Súd v Štrasburgu potvrdil: Veterné turbíny škodia zdraviu

Súd vo francúzskom Štrasburgu rozhodol, že prevádzka veterných turbín bola „priamou a istou príčinou stresu a úzkosti“, ktorú pociťovala žalobkyňa, prekvapil portál EpochTimes.sk.

Žalobu podala žena z dediny v kraji Somme s 12 turbínami nainštalovanými na konci jej záhrady. Bývalá učiteľka žije s manželom na vidieku od roku 1985. Podľa jej slov sa príznaky objavili v roku 2009, súčasne s výstavbou veterného parku. Nielen závraty, poruchy spánku, úzkosť a ťažkosti s koncentráciou: tieto ťažkosti, ktoré opakovane hlásili obyvatelia žijúci v blízkosti  veterných turbín dopĺňala aj svetelná signalizácia na stožiaroch – vo dne biela, v noci červená – pár rušila natoľko, že občas uvažovali o presťahovaní.

Občianskoprávni sudcovia Najvyššieho súdu v Štrasburgu vlani 13. novembra vydali svoje rozhodnutie. Francúzsky súd po prvýkrát potvrdil súvislosť medzi zhoršujúcim sa zdravotným stavom obyvateľky dediny v regióne Somme a veternou elektrárňou. Hlavným záverom rozsudku je, že prevádzka veterných turbín je „priamou a jasnou príčinou stresu a úzkosti zasiahnutých osôb“.

Syndróm veterných turbín

Philippe Bodereau, advokát žalobkyne, bol s rozsudkom spokojný: „Po prvýkrát bola uznaná súvislosť medzi prevádzkou veterných turbín a fyzickými či psychickými zdravotnými problémami.“ Postihnutí ľudia hlásili bolesti hlavy, poruchy spánku a psychické ťažkosti. Veda a úrady sa však v názoroch na príčiny a dlhodobé následky naďalej rozchádzajú.                                                                                                         

Sťažnosti pacientov, označované ako „syndróm veterných turbín“, rozdeľujú vedeckú obec. Niektorí vedci považujú príčinnú súvislosť za pravdepodobnú, iní o nej pochybujú. Medzi najčastejšie uvádzané ťažkosti patria bolesti hlavy, tinnitus, závraty, poruchy spánku, úzkosť a problémy s koncentráciou.

Infrazvuk pod 20 Hz: nepočuteľný, ale citeľný

Rušenie signalizáciou na veterných turbínach malo predovšetkým akustický charakter, vysvetľuje advokát. Hoci bol veterný park vzdialený viac ako 500 metrov, žalobkyňu veľmi obťažoval. Bodereau predložil správu neurológa, podľa ktorého sa bolesti hlavy začali dva až tri mesiace po výstavbe veterných elektrární a zmizli vždy, keď sa pacientka v ich blízkosti nenachádzala alebo keď boli zariadenia vypnuté.

Advokát sa odvolával aj na výsledky vyšetrovaní, ktoré dokumentovali účinky zariadenia, a zdôraznil rolu infrazvuku. Tieto zvuky majú frekvenciu nižšiu ako 20 Hz, takže sú pre človeka nepočuteľné, no možno ich vnímať celým telom.

Ochranné opatrenia, ktoré dal prevádzkovateľ na dome nainštalovať, nepriniesli zlepšenie. Súd priznal žene odškodné 8 300 eur a jej manželovi 5 000 eur.

Francúzske úrady však zostávajú pri hodnotení infrazvuku zdržanlivé. Štátna lekárska akadémia v roku 2017 dokonca uviedla: „Rolu infrazvuku, ktorý sa často uvádza ako príčina, možno vylúčiť.“

Na základe súčasných poznatkov francúzska Agentúra pre zdravie a bezpečnosť v oblasti výživy, životného prostredia a práce (ANSES) nepovažuje za potrebné meniť predpisy týkajúce sa výstavby veterných parkov. Agentúra zároveň priznáva, že potenciálne vplyvy infrazvuku a nízkofrekvenčných zvukov, ktoré veterné elektrárne generujú, boli doteraz skúmané len v niekoľkých vedeckých štúdiách.

Z tohto dôvodu ANSES odporúča pokračovať vo výskume vzťahu medzi zdravím a vystavením sa infrazvuku a nízkofrekvenčným zvukom.   

/ hlavnydennik.sk /