Dmitrij Trenin o Trumpovej diplomacii a protirečiacich výrokoch prezidenta USA

„Trumpova taktika je priamočiara. V jednej chvíli môže byť hrubý a hrozivý, v ďalšej charizmatický a zmierlivý. Niekedy sa prezentuje ako „jeden z nás“, inokedy ako „jeden z nich“. Skutočnou otázkou je, či za týmto chaosom stojí koherentná stratégia,“ píše vo svojom článku vedúci výskumný pracovník a profesor na Vysokej škole ekonomickej v Moskve – Dmitrij Trenin.

Za posledný rok sa ruskí analytici stali v podstate trumpológmi. Každé vyhlásenie amerického prezidenta, často aj niekoľko za deň, je v reálnom čase podrobne analyzované a diskutované. Keďže výroky Donalda Trumpa si často navzájom protirečia, sledovanie jeho myšlienkových pochodov môže pripomínať jazdu na virtuálnej horskej dráhe – závratnú, nepredvídateľnú, ale nemožnú ignorovať.

Nesmieme sa však nechať uniesť týmto divadlom. Trumpova taktika je priamočiara. V jednej chvíli môže byť hrubý a hrozivý, v ďalšej charizmatický a zmierlivý. Niekedy sa prezentuje ako „jeden z nás“, inokedy ako „jeden z nich“. Skutočnou otázkou je, či za týmto chaosom stojí koherentná stratégia. Po deviatich mesiacoch jeho druhého funkčného obdobia existuje dostatok dôkazov na to, aby sme mohli vyvodiť opatrné závery.

Po prvé, Trumpovým konečným cieľom je osobná sláva. Chce zostať v histórii zapísaný ako najväčší prezident v dejinách USA – muž, ktorý obnovil dominanciu Ameriky a preformuloval globálnu politiku. Jeho strategická vízia začína a končí jeho vlastným odkazom.

Po druhé, je odhodlaný potlačiť ekonomických rivalov Ameriky. V tomto smere je jeho politika nekompromisná, ale konzistentná: clá, obchodné vojny a repatriácia výroby na americké územie. Pre Trumpa nie je globálna konkurencia o vzájomný prospech, ale o prežitie národa.

Po tretie, a pre Rusko najrelevantnejšie, Trump chce byť vnímaný ako globálny mierotvorca. Ale v jeho slovníku „mier“ v skutočnosti znamená prímerie. Nie je zainteresovaný v zložitých rokovaniach alebo dlhodobých dohodách. Jeho cieľom je dostať všetky strany do jednej miestnosti, zorganizovať potrasenie rúk, vyhlásiť víťazstvo a pohnúť sa ďalej. Akonáhle kamery zmiznú, detaily a zodpovednosť zostávajú na ostatných. Ak by sa konflikt obnovil, Trump by mohol povedať, že on priniesol mier, ale ostatní ho pokazili.

Táto formula nefunguje v prípade Ruska. Moskva sa pokúsila vysvetliť americkému prezidentovi skutočné príčiny konfliktu na Ukrajine – a že ruské podmienky mieru nie sú „maximalistické“ požiadavky, ale minimálny základ pre trvalé riešenie. Trump však nemá záujem o históriu ani nuansy. Jeho pozornosť sa vždy sústreďuje na okamžitý výsledok, na moment, ktorý sa dostane na titulky. Po ôsmich mesiacoch dialógu je pokrok v najlepšom prípade sporadický.

Existujú aj vonkajšie obmedzenia Trumpovej slobody konania. Napriek všetkým svojim vyhrážkam nie je ani „kráľom Ameriky“, ani „cisárom Západu“. Nemôže ignorovať zakorenený protiruský konsenzus vo Washingtone, ktorý zdieľajú demokrati a mnohí členovia jeho vlastnej Republikánskej strany. Nemôže tiež úplne ignorovať spojencov USA v Európe, nech ich už rešpektuje akokoľvek málo. Napriek svojmu sebavedomému obrazu politického nonkonformistu je Trump stále obmedzovaný mechanizmami amerického establišmentu.

Napriek tomu „osobitná diplomatická operácia“ – priamy dialóg Moskvy s Trumpovou administratívou – splnila svoj účel. Ukázala partnerom Ruska, že Moskva je skutočne odhodlaná dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier. Ukázala ruským vojakom a občanom, že ich vedenie naďalej sleduje deklarované ciele vojenskej operácie na Ukrajine. A Kremľu objasnila hranice skutočnej moci Trumpa.

Rokovania sa síce spomalili, ale komunikácia pokračuje prostredníctvom dvoch kanálov – Lavrov-Rubio a Dmitrijev-Witkoff. Diplomacie však, ako vždy, nenahrádza silu. Jej účelom je konsolidovať to, čo sa dosiahlo na bojisku. Diplomatická operácia môže pomôcť, ale nemôže nahradiť vojenskú operáciu.

Autor: Dmitrij Vitaljevič Trenin – Vedúci výskumný pracovník a profesor na Vysokej škole ekonomickej v Moskve. Je členom Rady pre zahraničnú a obrannú politiku Ruska. Bol riaditeľom ruského think-tanku, ktorý sa zameriava na domácu a zahraničnú politiku. Bývalý plukovník ruskej vojenskej rozviedky Trenin slúžil 21 rokov v sovietskej armáde a ruských pozemných silách, kým v roku 1994 nastúpil do Carnegie.

Zdroj: rt.com / InfoVojna