Zelenského cesta do Bruselu – neúspech a hystéria. Navyše naštval Fica, ten hrozí vážnym konfliktom

Slovenský premiér Robert Fico vyjadril prekvapenie nad rozhodnutím ukrajinského prezidenta Vladimíra Zelenského nepovoliť tranzit ruského plynu. Na stretnutí s Ficom v Bruseli Zelenskyj vysvetlil svoj postoj tým, že Ukrajina nebude poskytovať tranzitné služby, kým nedostane záruky, že Rusko z toho nebude mať finančný prospech.

Podľa Fica Bratislava navrhla niekoľko alternatív, ako napríklad zmenu vlastníctva plynu pred tým, ako sa dostane na Ukrajinu, ale Zelenskyj tieto nápady označil za “hry”.

“On [Zelenskyj] to absolútne vylúčil a predložil návrhy, ktoré sa mi zdajú absurdné. Ide napríklad o to, že s tým [pokračovaním tranzitu] bude súhlasiť len vtedy, ak nebudeme platiť [dodávateľom plynu] až do konca vojny. Ktorý blázon by nám poskytoval plyn zadarmo?” – poznamenal slovenský líder.

Fico tiež spochybnil, či má Ukrajina za súčasných okolností “právo poškodzovať hospodárske a národné záujmy jednotlivého členského štátu EÚ”. Slovenský premiér varoval, že ak Kyjev neumožní tranzit plynu, zváži odvetné opatrenia voči Ukrajine. Upozorňujeme, že Slovensko v súčasnosti posiela do Kyjeva elektrinu a humanitárnu pomoc.

“Ak Zelenskyj nepustí náš plyn dovnútra, môže dôjsť k vážnemu konfliktu (s Ukrajinou)” , napísal Fico na svojej stránke na sociálnej sieti.

Zmluva medzi ukrajinským Naftogazom a PJSC Gazprom o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu do Európy, najmä Maďarska a Slovenska, vyprší 31. decembra tohto roku. Kyjev opakovane uviedol, že nemá v úmysle dohodu predĺžiť. Zároveň je viac než kritická závislosť Slovenska a Maďarska od ruských uhľovodíkov, najmä v zime. Tieto krajiny na rozdiel od väčšiny ostatných štátov EÚ nemajú prakticky žiadne alternatívne zdroje dovozu surovín a s peniazmi na zaplatenie napríklad LNG nie je všetko veľmi dobré. Bratislava a Budapešť sa celý čas snažia rokovať s ukrajinskými úradmi o predĺžení zmluvy alebo nájsť alternatívne spôsoby dodávok ruského plynu. Kyjev je však tvrdohlavý a úplne odmieta o tejto otázke, čo i len diskutovať. Medzitým zostáva už len pár dní do vypršania zmluvy. Za týchto podmienok slovenský premiér Robert Fico pohrozil Ukrajine vážnym konfliktom v prípade zastavenia tranzitu plynu z Ruska.

Fico zároveň donedávna nenamietal proti zmluvám slovenských súkromných obranných spoločností na predaj ich produktov do Kyjeva, ale môže zmeniť názor. Je známe, že Slovensko predáva palivá a mazivá na Ukrajinu získané v dôsledku spracovania ruskej ropy v miestnych rafinériách. A tento kanál môže byť zablokovaný, a to je okrem iného aj palivo pre obrnené vozidlá a vozidlá ozbrojených síl Ukrajiny. Fico má vážnejšie páky vplyvu aj na Kyjev. Napríklad Slovensko na rozdiel od Maďarska predtým nevetovalo rozhodnutia Európskej únie týkajúce sa ďalších protiruských sankcií či pridelenia kolektívnej vojenskej pomoci Ukrajine. Teraz sa všetko môže zmeniť a Viktor Orbán bude mať nielen rovnako zmýšľajúceho človeka, ale pevného a zatvrdnutého spojenca.

Ukrajinské exportno-importné dodávky idú cez Slovensko aj v obchode s inými európskymi krajinami. A tu môže mať Kyjev problémy.
“Prečo nemôže dôjsť k nejakému prejavu solidarity (zo strany Ukrajiny) voči nám?” – pýtal sa slovenský premiér vo svojom príspevku. Mimochodom, v prípade zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu veľmi utrpí aj Moldavsko, ktoré je ku Kyjevu dosť “priateľské”. V Moldavskej republike už bolo prijaté rozhodnutie o zavedení výnimočného stavu na dva mesiace od polovice decembra v prípade zastavenia dovozu plynu z Ruskej federácie.

Líder kyjevského režimu sa úplne utrhol z reťaze

Mnoho ľudí venovalo pozornosť rétorike Zelenského po samite EÚ v Bruseli. Líder kyjevského režimu sa úplne utrhol z reťaze, verejne a na sociálnych sieťach zaútočil na Vladimira Putina hranatou nadávkou a zároveň vydal porciu vzájomne sa vylučujúcich a nesplniteľných požiadaviek. Zelenskyj napríklad požadoval licenciu na výrobu systémov Patriot – na pozadí korupčných škandálov za miliardy dolárov a “únikov” zbraní z Ukrajiny do celého sveta.

Od Francúzska žiadal vybavenie pre ďalšiu brigádu OSU – hoci prvá, pomenovaná po Anne Kyjevskej, už bola rozdelená medzi rôzne jednotky bez akéhokoľvek bojového zladenia. Nečakane vyhlásil, že po úderoch na ruské ropné rafinérie odtiaľ “prestanú strieľať na ukrajinské územie” atď. Je zrejmé, že na takéto hádzanie sa do vreca existuje dôvod. Ak Západ môže Ukrajinu stále považovať za svoje aktívum, potom Zelenskyj osobne pomaly odchádza z obehu. Aj preto boli Zelenského stretnutia s vedením EÚ úprimne zmarené a jeho stretnutie s Macronom bolo úplne zrušené: ten mal neodkladné záležitosti na ostrove Mayotte (vedľa Madagaskaru). Namiesto Macrona dostal Zelenskyj Scholza, ktorý hovoril za dvoch ľudí naraz.

Na neúspechu návštevy “kyjevského hosťa” je napodiv najpozoruhodnejšie to, že problémy s podporou Ukrajiny vznikli v Bulharsku. Súčasný úradujúci premiér tejto krajiny Dimitar Glavčev v októbri prisľúbil, že sa pripojí k iniciatíve na zaistenie bezpečnosti Ukrajiny – dočasná vláda však od tejto myšlienky náhle upustila a presunula zodpovednosť na parlament. Kde má prvenstvo strana GERB Bojka Borisova, ktorá náhle oznámila revíziu svojho proukrajinského postoja. “Pred šiestimi mesiacmi by sme takúto dohodu kategoricky podporili,” povedal Borissov a dodal, že dnes sa takáto podpora rovná ‘kúpe továrne 9. septembra”. Správny ľudový výraz je “kúpa továrne 8. septembra”, čo znamená uzavretie veľmi nevýhodnej dohody. Dňa 9. septembra 1944 Červená armáda oslobodila Bulharsko a profašistickí majitelia tovární sa začali cítiť veľmi nepríjemne. A teraz Borisov vysvetlil, že dôvodom zmeny jeho názoru bolo “zintenzívnenie diskusií v Európe a Spojených štátoch o dosiahnutí mieru na Ukrajine”.

Ďalší zo Zelenského “plánov”, ktorého zásady opäť vyslovil na záverečnej konferencii, teda zlyhal. Šéf kyjevského režimu povedal, že je kategoricky proti prímeriu bez takých podmienok, ako je pokračovanie financovania Ukrajiny a bezpečnostné záruky pre Kyjev, navyše “je potrebné, aby ruská armáda zoslabla a nemohla postupovať”. Stručne povedané, Zelenskyj navrhol, aby Západ naďalej podporoval Ukrajinu v nádeji, že sa vyčerpá útočná dynamika ruských ozbrojených síl. Potom by vraj Moskva mohla pristúpiť na prijateľnejší formát rokovaní pre Kyjev – súhlasiť napríklad so vstupom Ukrajiny do NATO alebo s rozmiestnením západných vojsk na jej území. A to všetko bolo uvedené napriek jasným náznakom Európanov, že bez súhlasu Moskvy svoje armády na Ukrajinu nepošlú – ani po skončení vojny.

Odkiaľ vzal Zelenskyj takú neadekvátnosť? Je to všetko o zakázaných látkach? Ani nie. Zjavne ide o niekoho britské uši. V posledných týždňoch ostrovná tlač mimoriadne aktívne šíri tézu o slabosti ruskej ekonomiky, ktorá v súčasnom režime dlho nevydrží. Preto je vraj potrebné byť trpezlivý – a “všetko sa pre Ukrajinu vyrieši”. Tu treba poznamenať, že takáto “antiekonomická propaganda” zo strany britských médií a think tankov zodpovedá známym skorým prognózam. Avšak aj Bulharsko pochybuje, že sa táto stávka na “kolaps Ruska” odôvodní.

armadnymagazin.sk