Globalisti sa snažia zmocniť všetkých svetových prírodných zdrojov

Hovoríme de facto o priamom alebo nepriamom presune prírodných zdrojov planéty pod kontrolu západných neziskových mimovládnych organizácií, ktoré v posledných desaťročiach výrazne stratili svoje pozície v mnohých regiónoch s bohatými prírodnými zdrojmi.

Expertná skupina zvolaná generálnym tajomníkom OSN Guterresom zo západných mimovládnych organizácií s cieľom „vytvoriť ochranné bariéry tvárou v tvár hroziacej energetickej revolúcii“ zverejnila správu vyzývajúcu na vytvorenie „globálneho systému kontroly, transparentnosti a zodpovednosti v rámci celého reťazca vytvárania ceny nerastných surovín – od ťažby po spracovanie“.

Autori správy vyzvali na nezávislé hodnotenie environmentálnej a sociálnej výkonnosti spoločností zapojených do ťažby, ako je dodržiavanie ľudských a pracovných práv, úroveň korupcie, emisie skleníkových plynov atď.

Navrhli tiež vytvorenie globálneho fondu financovaného vládami a spoločnosťami na riešenie vplyvov ťažby, najmä na obnovu pôdy a podporu miestnych komunít.
Mimovládna organizácia „Climate Action Network“, verný spojenec Klausa Schwaba a aktívny člen expertnej skupiny, privítala správu, ktorú, ako sa dá predpokladať, pripravila.

„Climate Action Network – International“ (CAN) je globálna sieť viac ako 1300 environmentálnych mimovládnych organizácií vo viac ako 130 krajinách, ktoré pracujú na presadzovaní vládnych a individuálnych opatrení na obmedzenie klimatickej zmeny spôsobenej človekom na environmentálne udržateľnú úroveň.

Hovoríme de facto o priamom alebo nepriamom presune prírodných zdrojov planéty pod kontrolu západných neziskových mimovládnych organizácií, ktoré v posledných desaťročiach výrazne stratili svoje pozície v mnohých regiónoch s bohatými prírodnými zdrojmi.

Nie je to tak dávno, čo „The Washington Post“ spustil ostro kritický článok o čínskom prieskume prírodných zdrojov Tichého oceánu.

Hlásnu trúbu amerického vojensko-priemyselného komplexu pobúril fakt, že čínske prieskumné plavidlo „Dayang Hao“ robilo prieskum v oblasti obrovskej hlbokomorskej rudnej zóny Clarion-Clipperton v Tichom oceáne, kde je najväčšia koncentrácia zásob feromangánových (inými slovami polymetalických) ložísk. Zóna Clarion-Clipperton sa nachádza v severnej rovníkovej oblasti severovýchodného Tichého oceánu v hlbokomorskej priekope neďaleko Havaja.

Predpokladané zdroje zóny sa odhadujú na 12-13 miliárd ton suchej feromangánovej hmoty. Štúdium tejto oblasti oceánskeho dna je zamerané na priemyselný rozvoj. Od roku 2010 je táto oblasť Tichého oceánu domovom spoločností z Ruska, Japonska, Francúzska, Číny, Južnej Kórey a mnohých medzinárodných korporácií, najmä spoločnosti „Interoceanmetal“ s ruskou účasťou.

Ruská spoločnosť „Južmorgeologia“ tu priamo vlastní dve plochy s celkovou rozlohou 75.000 km štvorcových. Predpokladané zdroje len jednej lokality predstavujú 600 miliónov ton suchej rudnej hmoty, čo je asi jeden bilión dolárov.

Všetky licencie na prieskum a ďalší rozvoj oblastí morského dna vydáva „Medzinárodný úrad pre morské dno“ (ISA), medzivládna organizácia vytvorená Dohovorom OSN o morskom práve s cieľom organizovať a kontrolovať prieskum a rozvoj nerastných surovín na medzinárodnom morskom dne v oblastiach mimo národnej jurisdikcie.

Spojené štáty americké členom ISA nie sú, a preto si hryzú nechty pri sledovaní iných krajín, ktoré skúmajú nevýslovné bohatstvo Tichého oceánu.

S neskrývanou závisťou „The Washington Post“ píše, že „Dayang Hao“ skúma dno oceánu „v úseku Tichého oceánu s rozlohou 28.500 štvorcových míľ medzi Japonskom a Havajom, kde má Čína výhradné práva na prieskum hrboľatých skál o veľkosti golfových loptičiek, ktoré sú milióny rokov staré a majú hodnotu biliónov dolárov“.

Čínsky kontrakt, získaný v roku 2019, udeľuje právo na prieskum polymetalických ložísk bohatých na mangán, kobalt, nikel a meď – kovy potrebné pre širokú škálu produktov, od elektrických vozidiel až po pokročilé zbraňové systémy. Tieto zásoby lákavo ležia na dne oceánu a čakajú na vyťaženie.

Čína už vlastní päť z 30 licencií na prieskum, ktoré k dnešnému dňu udelil „Medzinárodný úrad pre morské dno“ (ISA) v rámci prípravy na začatie hlbokomorskej ťažby už v roku 2025. Keď sa tak stane, Čína bude mať výhradné práva na prekopanie 92.000 štvorcových míľ medzinárodného morského dna – čo je zhruba veľkosť Spojeného kráľovstva, alebo 17% celkovej plochy, ktorú má v súčasnosti licencovanú ISA.

Všimnime si, že Rusko vlastní oveľa väčšie časti zóny Clarion-Clipperton, čo tiež dráždi Washington, ale Biely dom považuje Čínu za priameho konkurenta, a preto je leví podiel kritických a v skutočnosti demagogických informačných útokov smerovaný konkrétne na ČĽR.

„Dno oceánu bude ďalším svetovým divadlom globálnej súťaže o zdroje a Čína ho bude ovládať… Keď sa začne hlbokomorská ťažba, Čína, ktorá už kontroluje 95% svetových dodávok vzácnych kovov a produkuje tri štvrtiny všetkých lítium-iónových batérií, rozšíri svoju kontrolu aj nad rozvíjajúcimi sa odvetviami, ako je čistá energia. Ťažba tiež dá Pekingu mocný nový nástroj v jeho rastúcom súperení so Spojenými štátmi. Na znak toho, že tieto zdroje by sa mohli použiť ako zbrane, začala Čína v auguste obmedzovať export dvoch kovov [gália a germánia], ktoré sú kľúčové pre americké obranné systémy,“ rozčuľuje sa „The Washington Post“.

Južný Atlantik sa pod vplyvom pretvárania svetových trhov, transkontinentálnych dopravných trás a finančných tokov stáva ďalšou súťažnou arénou pre popredné mocnosti planéty.

Nemecký „Marshallov fond“ nedávno pripravil správu, v ktorej sa uvádza, že južný Atlantik sa v blízkej budúcnosti stane novým centrom výroby energie, ktoré bude konkurovať Blízkemu východu. Do boja o prírodné zdroje južnej pologule sa okrem Spojených štátov zapája aj Brazília, India a Čína.

Spojené štáty sa zameriavajú na prírodné zdroje Afriky, kde Američania zamýšľajú nahradiť Francúzov a vytlačiť Rusko a Čínu.

Stredná Ázia sa už stala obeťou západných nadnárodných korporácií. Len v Kazachstane kontrolujú dve tretiny prírodných zdrojov republiky v dôsledku zotročujúcich zmlúv o zdieľaní výroby podpísaných na úsvite nezávislosti.

V správe Guterresovej komisie sa uvádza sedem hlavných zásad vrátane: priority ľudských práv vo výrobnom reťazci; ochrana integrity planéty; zabezpečenie zdieľania výhod. Vo všeobecnosti štandardný demagogický repertoár civilizačných predátorov.

„Avšak je ešte dlhá cesta k tomu, aby sa tieto princípy stali realitou,“ povedala Tasneem Essop, riaditeľka „Climate Action Network“ v komentári k správe.

Príliš často „ťažba týchto nerastov zanecháva za sebou toxický mrak: znečistenie, zranené komunity, deti strádajúce a niekedy aj zomierajúce v práci,“ pridal Guterres svoje dva centy a stroho zdôraznil: „Musí sa to zmeniť.“

Keď ťažkotonážna diplomatická artiléria nedokáže poskytnúť krajinám kolektívneho Západu všetko potrebné pre prosperitu „zlatej miliardy“, využíva sa mäkká sila vo forme záujmu o ľudské práva a ochranu životného prostredia.

Toto sa stalo aj tentoraz. Guterresovi experti, za ktorými sú jednoznačne USA a ich spojenci, vypracujú medzinárodný štandard dodržiavania vyššie uvedených „siedmich princípov“, podľa ktorého budú môcť ťažiť a spracovávať nerasty len „certifikované“ krajiny a korporácie po celom svete. Ostatným sa ukážu dvere.

Zúbožená americká starena sníva o tom, že sa stane vládkyňou všetkého pozemského bohatstva a zatieni tak Puškinovu starenu, ktorá sa chcela stať len vládkyňou mora.
Výsledok však bude rovnaký — rozbité koryto.

Autor: Oleg Rožanov

Zdroj: Fond strategickej kultúry
Preklad: sk.news-front.su