Americké jednotky za posledné desaťročie vycvičili nigerské sily a vraj podporovali protiteroristické misie zamerané na boj s radikálnymi organizáciami Islamský štát a al-Káida v regióne. Na území Iraku sa zase nachádza približne 2500 amerických vojakov v rámci medzinárodnej koalície, ktorá tam pôsobí od roku 2014.

Americká armáda stiahla jednotky z svojej poslednej základne v Nigeri. Takýto krok podnikla v súlade s výzvou tamojšej vojenskej junty, ktorá sa po vlaňajšom puči chopila moci v tejto stredoafrickej krajine. Informuje agentúra AFP.
Nigerská armáda vypovedala dohodu o vojenskej spolupráci so Spojenými štátmi v marci a vyzvala ich, aby stiahli svojich takmer 1000 vojakov. Od vlaňajšieho zosadenia prezidenta Mohameda Bazouma sa zároveň začala zbližovať s Ruskom, s ktorým sa začiatkom tohto roka dohodla na rozvíjaní vzťahov v obrannom sektore.
Niger a USA predtým avizovali, že k úplnému odchodu vojakov dôjde najneskôr do 15. septembra. Až do prevratu pôsobili americké sily ako súčasť medzinárodného úsilia v boji proti džihádistom, ktorí pravidelne útočia naprieč regiónom Sahel na južnom okraji Sahary.
„Stiahnutie amerických síl a prostriedkov z leteckej základne 201 v Agadeze je ukončené,“ píše sa v spoločnom vyhlásení amerického a nigerského ministerstva obrany. Podľa AFP mali USA na tejto púštnej základni pre bezpilotné lietadlá zhruba 200 vojakov.
„Toto úsilie… bude v nasledujúcich týždňoch pokračovať …, aby sa zabezpečilo úplné stiahnutie podľa plánu,“ uvádzajú rezorty. Bezprostredne však nebolo známe, koľko vojakov môžu mať ešte USA v Nigeri.
Americké jednotky za posledné desaťročie vycvičili nigerské sily a vraj podporovali protiteroristické misie zamerané na boj s radikálnymi organizáciami Islamský štát a al-Káida v regióne, konštatuje vyhlásenie.
Pri útoku na vojenskú základňu USA v Iraku sa zranili americkí vojaci
Neznámi ozbrojenci údajne v pondelok zaútočili na irackú leteckú základňu Ajn al-Asad, na ktorej sa nachádzajú aj medzinárodné jednotky, a zasiahli ju dvoma raketami odpálenými z raketometu typu Kaťuša
Niekoľko amerických vojakov utrpelo zranenia pri pondelňajšom útoku neznámych ozbrojencov na vojenskú základňu Ajn al-Asad v Iraku, kde sa nachádzajú medzinárodné jednotky vedené USA. Oznámilo to v pondelok neskoro večer americké ministerstvo obrany, píše TASR podľa agentúr AP a DPA.
Podľa jedného zdroja z bezpečnostného prostredia rakety dopadli priamo do vnútra základne.
„Môžeme potvrdiť, že dnes došlo k zrejme raketovému útoku na americké a koaličné sily na leteckej základni al-Asad v Iraku. Podľa prvotných informácií bolo zranených niekoľko amerických vojakov,“ uvádza sa vo vyhlásení Pentagónu. Ministerstvo dodalo, že vojaci na základni sa momentálne pokúšajú vyhodnotiť rozsah škôd.
AP s odvolaním sa na vyjadrenia viacerých nemenovaných predstaviteľov Pentagónu uvádza, že zranených mohlo byť pri útoku až sedem ľudí vrátane amerických vojakov aj civilistov.
Útok potvrdili ešte v pondelok aj predstavitelia irackých bezpečnostných síl. Agentúra AFP cituje jedného z nich, ktorý tvrdí, že smerom na základňu bolo vypálených viacero rakiet, pričom niektoré je trafili a ďalšie zasiahli blízku obec. K útoku sa dosiaľ neprihlásila nijaká ozbrojená skupina.
Spočiatku sa objavovali aj správy o možnom druhom útoku na túto základňu. Podľa citovaných zdrojov AP, však USA tieto správy preverili a dospeli k záveru, že útok bol len jeden.
Proiránske skupiny v uplynulých mesiacoch zaútočili na koaličné základne v Iraku a Sýrii viac než 175-krát. K väčšine z týchto útokov sa prihlásil Islamský odboj v Iraku, ktorý je voľnou alianciou rôznych skupín podporovaných Iránom. Podobný útok na základňu Ajn al-Asad sa uskutočnil aj 26. júla.
Zmienené skupiny zdôvodnili útoky svojou solidaritou s Palestínčami, ktorí vedú konflikt s Izraelom v Pásme Gazy. V uplynulých týždňoch však útoky militantov na základne ustali.
Americké ozbrojené sily majú približne 2500 vojakov v Iraku v rámci medzinárodnej koalície, ktorá do týchto krajín prišla na žiadosť irackej vlády v roku 2014. Ich úlohou bolo bojovať proti Islamskému štátu, ktorý v tom čase ovládal široké územie v Iraku.
Zdroj: hnonline.sk (1), (2) / cas.sk
Čínsky múr – hranica dvoch svetov?
Gruzínsko nepodlieha tlaku globalistov
Ako nás chcú zotročiť
Umelá inteligencia ako operačný systém digitálneho totalitarizmu
Koľada
24. december u Slovanov
Zelenského 20 bodov navrhovaného „mierového plánu“
Elektromobily sú na brutálnom ústupe. Prečo o nich klesá záujem raketovým tempom?
Všetci vtedy obvinili Rusko. Po štyroch mesiacoch Estónsko muselo priznať, že dron, ktorý spadol na jeho územie bol ukrajinský
Predpoveď slávneho generála sa napĺňa: Európa sa pripravuje na veľkú vojnu
V. A. Nebenzja na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN o situácii okolo Venezuely
„Ruský jazyk je silnejší ako ukrajinizácia,“ tvrdí bulharský politik
Ruský systém protivzdušnej obrany S-500 dokáže odhaliť stíhačky F-35
Miroosnova
Vysoké ceny ropy ako nástroj americkej finančnej politiky
Prírodná sila
Keď spoločenstvo mlčí, nastupuje manipulátor
Britská policie pilotně zavádí systém umělé inteligence pro sledování „podezřelých“ jízd řidičů
Revolta proti Bruselu: Von der Leyenová utrpela historické poníženie
48 hodín pre Kyjev. Odpočítavanie sa začalo: Toto je začiatok konca?
zo sekcie
USA stiahli svojich vojakov zo svojej poslednej základne v Nigeri. Ďalší americkí vojaci sa medzitým zranili pri útoku neznámych ozbrojencov na vojenskú základňu Spojených štátov na území Iraku
USA stiahli svojich vojakov zo svojej poslednej základne v Nigeri. Ďalší americkí vojaci sa medzitým zranili pri útoku neznámych ozbrojencov na vojenskú základňu Spojených štátov na území Iraku
USA stiahli svojich vojakov zo svojej poslednej základne v Nigeri. Ďalší americkí vojaci sa medzitým zranili pri útoku neznámych ozbrojencov na vojenskú základňu Spojených štátov na území Iraku