Žiadne veľké umenie odtrhnuté od kultúrneho pozadia, kde vzniká, neexistuje

Človek by mohol začať z každej strany, vždy by bolo do čoho zaťať.

V tejto situácii si spomínam na český preklad výroku F. Nitscheho v znení: “Zde kněžouři a paholci hiři jako houby po dešti a otravují nám vzduch v Nemcích.”

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Prispôsobiac dnešku by som tento citát preložil asi nasledovne: “Tu (v Európe i v Slovensku) sa rozťahujú ideologickí obmedzenci a sluhovia cudzích záujmov ako huby po daždi a ničia pokojný život (Európanov i Slovákov). Ale poďme po poriadku.

“Kultúra”

Toľko nekultúrnych útokov na ministerku kultúry je skutočne “umenie” nájsť hocikde na svete.

Samozrejme, nikto v ľudskej koži nie je ideálny, ale treba ho rešpektovať minimálne ľudsky zvlášť, ak ide o ženu. Ale poďme k veci. Som hlboko presvedčený, že každý prejav umenia treba rešpektovať. Keď si niekto “ľubuje” v pornografických homosexuálnych obrazoch vyhotovených umeleckými postupmi, je to jeho vkus a treba ho rešpektovať.

Ak sa tento trend presadí umeleckou kvalitou (ako sa napr. presadili impresionisti v súboji s akademickým vkusom svojej doby), bude určite prínosom v dejinách umenia. Síce o tom pochybujem, ale môže sa stať.

Otázka však znie, či takéto umenie má byť podporované zo strany štátu. A tu sme pri koreni problému.

Ten problém sa nazýva štátna politika rozvoja kultúry a umenia. Takže je na štáte, aké trendy v kultúre a umení bude podporovať.

Podľa môjho názoru žiadne veľké umenie odtrhnuté od kultúrneho pozadia, kde vzniká, neexistuje.

Len z národného sa stáva svetové

Zoberme napr. takú renesanciu. Diela talianskych, nemeckých a nizozemských maliarov sú svetové, ale zároveň sú aj talianske, nemecké a nizozemské. Svetovými sa stali tým, že boli ukotvené v národných rámcoch.

Preto aj termín podpora národného umenia nemôže byť chápaná ako zotrvanie na zažitých a často aj prekonaných vzoroch, ale na povzbudzovaní tých umelcov, ktorí odraziac sa z národných princípov sa môžu stať svetovými. A máme aj takých (Kupecký, Klemens, Benka, Hložník. Laluha, Sokol a iní).

Osobne vítam zmenu zákona o kultúrnych fondoch, ba dokonca si myslím, že konečná inštancia, ktorá by mala podpisovať granty z umeleckých fondov, by mal byť minister, lebo on je zodpovedný za štátnu kultúrnu politiku.

A všetky tie “výkriky” zo záhrobia bývalej vlády treba ignorovať. Stačí sa len pozrieť na rozhodovanie “nezávislých” odborníkov v komisiách fondu počas vlády národnej katastrofy, čo podporovali a čo nepodporovali. Potom nám už bude všetko jasné!

Anton Hrnko/skspravy.sk