Pamäť je to, čo nás oddeľuje od tých, ktorí chcú prekresľovať históriu

Takéto chvíle si treba pamätať a si ich pripomínať. Sloboda nie je zadarmo a stojí mnoho životov . Vďaka patrí tým, čo položili život pre nás. Pre ďalšie generácie. Nezabúdajme!

Pamäť je to, čo nás oddeľuje od tých, ktorí chcú prekresľovať históriu . Od tých, ktorým vadí, že si pamätáme, glosuje na sociálnej sieti medzinárodné dianie Jozef Viktorín. Jeho status prinášame v pôvodnom znení.

Všimol si niekto z vás v médiách takzvaného hlavného prúdu, nejakú zásadnú a živú diskusiu o rozhodnutí britskej vlády, ktoré komentoval minister zahraničných veci Cameron a ktoré sa dotýka dodaných rakiet na Ukrajinu a hlavne ich použitia bez obmedzenia? Priznám sa, ja som si nič také nevšimol. A pritom je to téma doslova životne dôležitá.

Všetka česť, že túto službu urobila aspoň alternatívna mediálna scéna.

Kde sú tí všetci “bezpečnostní “ analytici a odborníci z tretieho sektora ako Globsec a im podobní? Prečo nahlas nehovoria o extrémnej nebezpečnosti tohto rozhodnutia? A hlavne čo to všetko môže priniesť európskym štátom? Aký to môže mať dopad na Slovensko a na bezpečnosť občanov SR? To je len pár otázok, aby sa prípadne dokázali posunúť vo svojom zaškatuľkovanom myslení.

Pretože povedzme si o veciach ako sú – dodané rakety dlhého doletu, môžu byť použité podľa ukrajinského uváženia, čo v preložení do bežnej reči znamená, že vrátane územia Ruskej federácie. Čo to môže spôsobiť, asi netreba písať.

Dopad histórie britských rozhodnutí sa znova opakuje. Keď prídu na to, že precenili svoje schopnosti, urobia rozhodnutie, ktoré škodí nielen im, ale všetkým naokolo. Zabudli totiž, že každá akcia vyvolá reakciu. Dokumentuje to aj nota ruského ministerstva zahraničných vecí.

V armáde vždy platilo, že najprv treba zamieriť a až potom vystreliť. A nie naopak. Len štáty ako Veľká Británia sa to nie a nie naučiť. Reálne mi o nich ako takých ani nejde, nech si nesú následky za hlúpe rozhodnutia, ale tu ide teraz aj o Slovensko a bezpečnosť občanov Slovenskej republiky.

My, Slováci, nechceme počúvať rinčanie zbraní a už vôbec netúžime brať ich do vlastných rúk. A tiež nechceme znášať dôsledky hlúpych rozhodnutí tzv. “starých demokracií”. Tento rozmer diskusie mi neskonale chýba. Veľa vecí by posunul ideovo aj obsahovo inam.

Len to by potom aj tretí sektor musel konštatovať, že toto rozhodnutie spôsobí eskaláciu konfliktu a môže byť predvojom veľkého svetového konfliktu. A ten verím, že nik nechce. Alebo…?

Vyzerá to tak, že slovo MIER tu niekto nemá veľmi rád. O mier sa však musíme usilovať a je to skutočne ťažká misia. Ale vzdať sa šance na mier znamená klesnúť na úroveň rozhodnutí britskej vlády. Aby teda bolo jasné: my Slováci sa nevzdávame!

Jozef Viktorín/skspravy.sk