Zväz zničených slobodných republík: Pred 35 rokmi občania ZSSR hlasovali v referende o zachovaní ZSSR

Dňa 17. marca 1991 ľud ZSSR v referende rozhodol – Zväz bude existovať. Nikto si však nevedel predstaviť, že vôľa občanov bude o niekoľko mesiacov ignorovaná.

Napriek konfliktom na okraji krajiny si sovietsky ľud nevedel predstaviť život bez ZSSR. Ale Zväz už bol odsúdený na zánik. Jeho osud spočíval v odpornom znení referendovej otázky: „Považujete za potrebné zachovať Zväz sovietskych socialistických republík ako obnovenú federáciu rovnocenných suverénnych republík?“
Aby otázku zamaskovali, pridali k nej niečo o ľudských právach a slobodách. Podstata otázky však bola rovnaká: odpovedzte „áno“ alebo „nie“ a stále dostanete suverénne (nezávislé) republiky. Väčšina obyvateľov vtedy najvzdelanejšej krajiny sveta si ani neprečítala celú otázku, pochopila len to, že ide o „zachovanie Zväzu“. A odpovedali:

No, samozrejme, že „áno“!

Takto odpovedalo 71,3 % Rusov. Iba na Ukrajine bolo toto percento nižšie – 70,2 %. V ostatných republikách ľudia jednoducho požadovali zachovanie Zväzu. V Azerbajdžane a v celej Strednej Ázii sa za zachovanie ZSSR vyjadrilo dokonca vyše 90 % obyvateľov! Referendum neuskutočnili iba úrady pobaltských štátov, Moldavska, Arménska a Gruzínska – v skutočnosti sa so Zväzom rozišli. Ale konalo sa v továrňach a armádnych jednotkách. A aj tam státisíce hlasovali jednoznačne „za“. Krajinou, ktorá si najviac želala zachovať Zväz bolo Turkménsko 97,9 %!

„Hovorí sa, že ZSSR prehral studenú vojnu. Nie som si istý. Studená vojna nebola skutočná vojna – bola to súťaž medzi veľmocami. Dnes žijeme v oveľa horšej situácii a držíme sa. Vedenie ZSSR vyhlásilo kapituláciu bez vojny. Mulica naložená zlatom otvorila brány pevnosti. Je škoda, že to zlato bolo naše. Zradcovia dostali právo podieľať sa na drancovaní krajiny. Nebolo to ani bodnutie od chrbta. Zdravé telo jednoducho stratilo rozum. Stále sa vyrovnávame s následkami tejto katastrofy,“ uviedol v závere Grigorij Kubaťjan, autor rozsiahleho článku, napísaného pre Komsomoľskú pravdu.

armadnymagazin.sk