Zrada ríše západu! „Spojenci“ sa v Mníchove dohodli s Hitlerom

Mníchov v septembri 1938 zostáva pre nás aj po 85 rokoch symbolom zrady západných spojencov. O nás, bez nás. Boli sme pre nich len nejakou tou poslednou kolóniou. Predstavitelia Francúzska a Británie

nás obetovali počas jednej večere, podrobili sa Hitlerovi a prijali jeho diktát voči Československu, skonštatoval pre Parlamentní Listy Přemysl Votava.

S Československom sa nepárali

Z premiérov Británie a Francúzska sa stali len Hitlerovi poslíčkovia zlých správ. S Československom sa nepárali, diktovali, s Hitlerom si podali ruky. „Je to hrozné, ale mám pred sebou samé nuly!“ To bolo Hitlerovo výstižné hodnotenie premiérov Chamberlaina a Daladiera v Mníchove 1938. Z pohľadu nasledujúcich udalostí mal pravdu. Ani z dnešného, ​​až príliš zmierlivého pohľadu, nemožno zabudnúť na mníchovské poníženie v septembri roku 1938 aj na následnú nemeckú okupáciu v marci 1939. Máme zabudnúť na to, ako naši otcovia, dedovia tieto dni zrady ťažko prežívali. Najprv slzy, potom aj krv.

O nás bez nás

Mníchovskej dohode predchádzali rokovania britského premiéra Chamberlaina 15. a 22. septembra priamo s Adolfom Hitlerom. Dňa 15. septembra priletel za Hitlerom do jeho alpského sídla Berghofu. Vlakom z letiska videl protiidúce vlaky plné vojska, Hitlerom pripravené divadlo zabralo. Podobné divadlo sa odohralo 22. septembra v Godesbergu v Porýní. 

Samotný Mníchov bol už len záverečnou bodkou za osudom Československa, ktoré na pojednávanie nebolo ani prizvané. 

Ortieľ nad Československom bol podpísaný krátko po polnoci z 29. na 30. septembra

K osudu našej krajiny 27. septembra Chamberlain v britskom rozhlase vyhlásil: „bolo by hrozné, keby sme museli kopať zákopy, pretože v nejakej vzdialenej krajine sa ľudia medzi sebou hádajú….. Keby sme mali bojovať, musel by pre to byť väčší dôvod.“ V následnom liste z 28. septembra Hitlerovi povedal, že „všetko podstatné môže dostať bez vojny a bez odkladu.“ Po jeho rokovaniach s Hitlerom sa Mníchov stal len formalitou, bolo už rozhodnuté.

Ortieľ nad Československom bol podpísaný krátko po polnoci z 29. na 30. septembra. Naši zástupcovia, veľvyslanec Vojtech Mastný a Hubert Masařík, boli len stroho oboznámení s týmto rozhodnutím, dokonca pod vyhrážkou, že odmietnutie tejto dohody by malo pre ČSR nedozerné následky.

Československo stratilo 30% svojej rozlohy a 34% obyvateľstva

Pod týmto nátlakom Československo prijalo diktát, inej cesty asi ani nebolo. Minister zahraničia Krofta upozornil vtedy západných spojencov, že Mníchovom sa postarali o ďalšie vyzbrojenie Nemecka, pretože podľa tejto dohody sme boli prinútení odovzdať neporušené opevnenia vrátane výzbroje… Zároveň státisíce našich občanov bolo vyhnaných z pohraničia. Naopak sudetskí Nemci jasali, oslavovali návrat do Ríše. 

Oklieštené Československo stratilo 30% svojej rozlohy a 34% obyvateľstva. Na obsadenom území zostalo vyše milióna občanov českej, slovenskej a rusínskej národnosti.

Predohra k následnej okupácii

Za prísneho dohľadu Anglicka, Francúzska, Nemecka a Talianska začalo 1.10.1938 porciovanie ČSR. Popri Nemecku sa na tomto akte priživilo so svojimi územnými požiadavkami aj Maďarsko a Poľsko. Mníchov sa stal predohrou k následnej okupácii. Do histórie mníchovskej zrady vstúpili prezieravé slová poslanca, neskoršieho premiéra Winstona Churchilla, ktorý odsúdil túto dohodu a vyhlásil: „V Mníchove sme si mohli vybrať medzi hanbou a vojnou. Vybrali sme si hanbu a aj tak budeme mať vojnu!“ Tak sa aj stalo.

Na „spojencov“ sa nemožno spoľahnúť

Celkový pohľad na krátkozrakosť politikov Anglicka a Francúzska voči Hitlerovi, nakoniec doviedol Stalina v auguste 1939 k tak často medializovanému „Paktu Molotov – Ribbentrop“. Tento pakt bol dôsledkom mníchovanskej politiky ústupkov Anglicka a Francúzska. Mníchov 1938 bol pre Stalina varovaním s tým, že na Veľkú Britániu a Francúzsko ako na spojencov proti hitlerovskému Nemecku sa nemožno spoľahnúť. Mníchovskou dohodou bola otvorená Hitlerovi a jeho spojencom cesta na východ….

hlavnydennik.sk