Život bez Markízy (Zamyslenie bývalého dlhoročného politického komentátora spravodajstva STV Zӧldyho nad „mediálnou hystériou“ okolo vzbury časti zamestnancov najsledovanejšej súkromnej televízie na Slovensku)

Slovensko-anglický prekladateľ, bývalý politický komentátor, prispievateľ do amerického denníka Wall Street Journal, niekdajší podpredseda Klubu zahraničných redaktorov Združenia slovenských novinárov (ZSN) Michal Zӧldy sa zamyslel nad „mediálnou hystériou“, ktorá vznikla okolo súkromnej televízie

Markíza po tom, ako moderátor politickej diskusie Na Telo Michal Kovačič zneužil televízne vysielanie a v priamom prenose riešil vlastné pracovné problémy a vybavoval si osobné účty s vedením spravodajstva Markízy, ktoré navyše obvinil z cenzúry a orbanizácie. Skupina vzbúrených zamestnancov na čele s ním začala následne po zrušení jeho relácie dávať manažmentu televízie ultimáta a vyhrážať sa ostrým štrajkom.

Občas človek počuje známu expresívnu vetu „Bez toho by som nevedel žiť“, „Bez nej by som nevedel žiť“, „To by sa mi smrti rovnalo!“ a podobne. Nuž, ak bez ničoho (niekoho) nevieš žiť, je to s tebou dosť zlé.

Život bez Markízy je nielen predstaviteľný, je dokonca možný a pre mnohých celkom bežný a príjemný. Veľa rozumných ľudí už totiž dávno nepozerá TV Markíza a ak by tá sebastredná slniečkárska televízia zanikla a z jej sídla v Záhorskej Bystrici by sa napríklad stala doliečovňa dlhodobo chorých, denný stacionár pre senilných alebo pavilón psychiatrickej kliniky, mnohí by to celkom uvítali, medzi nimi aj ja.

Ako komerčná firma Markíza sklamala a zlyhala už dávno a ak by som to porovnal hoci so stavebnou, montážnou alebo inštalatérskou firmou, taká firma by mala katastrofálne renomé a málokto by si jej služby objednal. Život bez pozerania dekadentných amerických filmov, všelijakých priblblých reality show, Smotánok, bulvarizujúcich a jednostranných televíznych správ a politických diskusných relácií Puškárovsko-Kovačičovského typu je doslova oslobodzujúci.

Komu napríklad chýba Zlatica Puškárová Švajdová, ktorá vlastne s reláciou NA TELO začala? A komu bude chýbať Serebrjakov s jeho iritujúcim hrdelným hlasom, alebo sebavedomý Kovačič a ďalší? Deň otvorených dverí, ktoré mala tá televízia tak rada a organizovala ich rok čo rok pre na Markíze závislých, sa začal v opačnom garde. Môžu z tých otvorených dverí teraz nadobro povyletovať a s batôžkom sa na vandrovku pobrať viacerí jej zamestnanci. Nič sa nestane, život pobeží ďalej a bude rozhodne krajší.

Odborárska mediálna revolúcia sa nekoná, iba sa vzduch v éteri na Slovensku konečne vyčistí a mnohí nešťastníci z Markízy prídu vo vlastnom záujme na to, že zarábať sa dá aj inými spôsobom, ako balamutiť a manipulovať národ deň čo deň z ultra-plochých obrazoviek HD televízorov cez polovicu obývačky.

Ja Markízu pozerám, lebo ako komentátor diania v politike a médiách to bohužiaľ robiť pravidelne musím. S rovnakou „radosťou“ s akou chodím občas k zubárovi a som celý rád, keď z jeho ambulancie po zaplatení horibilnej sumy vypadnem. TV JOJ sa zatiaľ zachránila majstrovstvami sveta v hokeji, hoci ani divá sviňa nevedela, ktorý konkrétny hokej tam ide na ktorej JOJkárskej odnoži. Ale dobre, aspoň Dibáková už nie je v pravidelnej štvrtkovej ponuke. No a teraz „ďalší pán na holenie“ … príde rad aj na RTVS, lebo ryba, vážení, smrdí aj v médiách od hlavy. Ani Dírer nikomu chýbať nebude a Bielik s Králom nech robia v TA3 aspoň ako tak serióznu žurnalistiku, inak sa zem zatrasie aj tam.

Zaujímavé časy nastali na Slovensku, ale dalo sa to čakať. O chvíľu odíde aj Zuzana Čaputová z paláca bez fontány a bude ďalší dôvod na radosť, nech si permanentne rozčúlená pani Vášáryová vykrikuje kade tade po celom Českom „zemskom ráji“ čo chce.

Zdroj: damskajazda.sk / InfoVojna