Zelenskyj potreboval použiť Fica. A išiel na doraz

Prvé „vojnové“ stretnutie Fica so Zelenským dopadlo dobre pre Ukrajinu. A zle pre Slovensko. Na rokovaní Fico – Zelenskyj už od leta pracovala ukrajinská strana. Dôvod: potrebuje urovnať vzťahy so susedmi a otvoriť rokovania o vstupe do EÚ. Ukrajina definitívne stratila vyhliadky na vojenské víťazstvo (o ktorom roky hovoril Západ). A stratila aj budúcnosť v NATO (ktoré jej roky sľuboval Západ). Ostala jej len posledná a najslabšia karta: EÚ.

Zelenskyj sa netajil tým, že členstvo v Únii považuje za jednu z bezpečnostných záruk. A že potrebuje čo najskôr otvoriť takzvaný prvý klaster rokovaní. V tomto sa Ukrajina obávala, že by ju na jeseň 2025 mohlo predbehnúť Moldavsko. A to by z pohľadu Zelenského a jeho budúcnosti nevyzeralo dobre.

Stretnutie Zelenskyj – Fico malo dve časti. Prvá a zaujímavejšia bola tá neoficiálna – geopolitická. Fico sa po rokovaní s Putinom v Číne krátko stretol s predsedom Európskej rady Antóniom Costom. A hneď nato aj so Zelenským. Rokovanie Fico – Zelenskyj medzi štyrmi očami trvalo takmer hodinu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Žiaľ, o tejto neoficiálnej časti nevieme dokopy nič. Fico aj Zelenskyj to odmietli komentovať. Môžeme len predpokladať, že hovoriť mohli aj o Putinových podmienkach pre mierové rokovania.

A rovnako môžeme predpokladať, že na tvrdé podmienky Ruska zatiaľ nie je pripravená ani Ukrajina, ani EÚ. Vojna bude zrejme pokračovať. A s ňou bude pokračovať aj postupná vojenská porážka Ukrajiny a vyčerpávanie EÚ. Také sú vojenské aj geopolitické reálie.

Oficiálna časť programu bola z pohľadu Ukrajiny o EÚ. A z pohľadu Slovenska o energetike. Slovensko potrebuje stabilné dodávky ropy a plynu z Ruska za prijateľné ceny. Inak nám hrozia extrémne predražené energetické vstupy, finančné problémy a každoročné konsolidačné balíky. Čiže osekávanie našich príjmov, životnej úrovne a ďalšie zaostávanie za európskym priemerom.

Výsledok: Ukrajina získala všetko, čo potrebovala. Hlavne prísľub úplnej podpory Slovenska pre jej vstup do EÚ. A pre začatie vstupných rokovaní s Bruselom. Popri tom Zelenskyj neoblomne zopakoval, že ruská ropa a ruský plyn nemajú budúcnosť a Ukrajina bude ďalej blokovať prepravné trasy. Dokonca aj po prípadnej mierovej dohode.

Slovensko nezískalo nič. Len prísľub ďalších stretnutí. A slová Zelenského, ako vraj rešpektuje, že Fico má „iný názor“.

Sledovali sme zvláštny obraz. Ukrajina potrebuje zbrane zo slovenských zbrojoviek. Dostáva ich. Ukrajina potrebuje elektrinu, plyn a palivá zo Slovenska. Dostáva ich. Ukrajina potrebuje podporu Slovenska pre vstup do EÚ. Dostala ju.

A keď príde na slovenské požiadavky – životne dôležité pre slovenský priemysel – Zelenskyj je radikálny, neoblomný, tvrdý. Miestami drzý. Opakuje strohé nie. A Fico sa uspokojí s tým, že spomenie svoj „iný názor“. A v každej druhej vete odrieka heslá o „suverénnej slovenskej politike“.

Aj reči o rešpektovaní iného názoru, aj heslá o suverénnej politike sú pritom slovenskej vláde nanič, ak nevie pritlačiť. A vynútiť si kompromisy: podpora Ukrajiny áno, ale so slovenskými podmienkami.

V Užhorode to vyzeralo tak, akoby bola Ukrajina starý člen Únie a Slovensko zúfalý čakateľ. Odkázaný klopiť zrak a plniť bolestivé úlohy…

Samozrejme, treba uznať, že Ficov manévrovací priestor je úzky. Slovensko ako člen EÚ nemá podporu Bruselu. Má ju Ukrajina. A má ju ešte aj v spore, v ktorom Ukrajina likviduje zmluvné dodávky palív do Európy. Absurdné? Choré? Zvrátené? Áno, ale taká je realita. EÚ neslúži svojim členom, Európanom. A európskym záujmom. Slúži Británii a Ukrajine.

Na definitívne skoncovanie s ruskými palivami tlačia Američania, Británia, EÚ, Ukrajina. A vzbura Slovenska by na tom asi veľa nezmenila. Naopak, mohlo by to Slovensko izolovať. A ešte viac prehĺbiť problémy s alternatívnymi (a predraženými) dodávkami plynu a ropy.

Nefunkčná EÚ a neschopnosť Bruselu presadzovať európske energetické záujmy – to je hlavný dôvod, prečo sa Ukrajinu nedarí skrotiť. Ani pri téme, ktorá je pre dýchavičnú európsku ekonomiku životne dôležitá.

Jednoducho, s podporou Bruselu by sme mohli Ukrajinu tlačiť k rozumným kompromisom prijateľným pre Ukrajinu aj Európu. Bez nej nie.

Aj preto zrejme Fico – trochu potupne – naskočil na plán B. Vyjednáva s Ukrajinou aspoň o obmedzených dodávkach plynu a ropy z nejakých alternatívnych zdrojov.

Dobrou správou by mohlo byť, že so skrytou realitou to vyzerá lepšie ako s užhorodským obrazom pre verejnosť. Ruskú ropu a ruský plyn nepotrebuje len veľká časť Európy. Potrebuje ich aj Ukrajina. Aj ukrajinská ekonomika je životne závislá od dovozu palív.

Reči o jej sebestačnosti sú chiméry. Ukrajina od partnerov z EÚ dostáva plyn – a veľká časť z neho pochádza z Ruska. Inak to v Európe nejde. Dovážať z konca sveta predražený „alternatívny plyn“ je síce možné, a aj sa to deje, no značná časť objemu má aj tak ruský pôvod. Pretože Rusko je stále jedným z najväčších dodávateľov palív pre globálny trh.

A od zlého globálneho trhu s energiami sa ešte – napriek smelým zeleným snahám – Únia definitívne neodstrihla. Na to ešte sociálni inžinieri z Bruselu nemajú dostatočnú podporu.

Slovenská a ukrajinská vláda zrejme budú hľadať cesty, ako cez Ukrajinu prepravovať plyn a ropu do Európy. Samozrejme, s tým, že formálne (obchodne) pôjde povedzme o azerbajdžanský plyn.

Treba však priznať, že tieto polovičaté riešenia nemôžu dlhodobo fungovať. Ak chce čoraz viac izolovaná Európa udržať krok s dravcami zo Spojených štátov, Číny, Indie či Ruska, bude potrebovať spoľahlivé a cenovo prijateľné dodávky energií. S čo najnižšími prepravnými nákladmi.

Kým budú dve najväčšie európske ekonomiky – EÚ a Rusko – viesť obchodné vojny, na prosperitu a schopnosť konkurovať väčším hráčom môžeme zabudnúť. EÚ prestane byť relevantná. Vlastne, už sa to deje. Len sa s tým nič nerobí.

Nutnou podmienkou riešenia ju ukončiť hybridnú vojnu Západ – Rusko (ktorá trvá minimálne od roku 2013). Jednak preto, že Západ ju napriek silným rečiam nevyhráva. Vyhrávajú ju iní hráči, ktorých sme videli v Šanghaji. A potom preto, že hybridná vojna ničí v prvom rade a najviac Európu. Aj vojensky, aj ekonomicky, aj politicky a mentálne.

Až po skončení hybridnej vojny bude možné reštartovať Európu ako ekonomickú a obchodnú veľmoc. A vplyvného hráča.

Slovom, Európa potrebuje „koalíciu ochotných“. Akurát trochu inú ako tú vojenskú, o ktorej hovorí Zelenskyj a jeho kuratela z Londýna. Potrebujeme koalíciu ochotných, ktorí budú pracovať na tom, aby európski lídri presadzovali v prvom rade európske záujmy. Až potom tie druhé. Povedané trumpovským slovníkom, Europe first. Make Europe Great Again.

Program by sme potom – po prebudení – mohli trochu neskromne nazvať MEGA.

marker.sk