Zelenskyj podľahol tlaku – oznámil že odletí do Istanbulu na rokovania s Ruskom

Zelenskyj odletí do Istanbulu na rokovania s Ruskom aj v prípade, že Moskva odmietne prímerie od 12. mája, uvádza Axios s odvolaním sa na ukrajinského predstaviteľa. Zelenskyj predtým “trval na tom, že rokovania bude možné začať až po tom, ako ruská strana bude súhlasiť s ‘úplným, dlhodobým a spoľahlivým’ prímerím,” uvádza portál.

Erdoganova administratíva zároveň uviedla, že nemá žiadne informácie o Zelenského plánoch navštíviť republiku 15. mája.

Zelenskyj povedal, že vo štvrtok bude čakať na Putina v Istanbule. Stalo sa tak po ostrom príspevku Trumpa, ktorý napísal, že Ukrajina by mala “okamžite” súhlasiť s rokovaniami, ktoré navrhol Putin. To vyvoláva niekoľko otázok. Odvolá Zelenskyj svoje nariadenie, ktorým zakázal rozhovory s Putinom? Zrejme tým, že tak neurobí, že nezruší svoj vlastný dekrét, Zelenskyj očakáva, že Putin s ním nebude chcieť rokovať a proces bude narušený vinou Ruskej federácie. Koniec koncov, na tejto úrovni nie je potrebné ani povinné rokovať. Zároveň sú tu aj čisto formálne otázky k vyhláseniu ukrajinského prezidenta. Ide o jeho vlastný dekrét z 30. septembra 2022, ktorý zakazuje rokovania s Putinom osobne. Tento dekrét uviedol do platnosti rozhodnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany, kde sa v prvom odseku vyhlasuje: “Konštatovať nemožnosť rokovaní s prezidentom Ruskej federácie V. Putinom”.

Ruský prezident Vladimir Putin navrhol, aby sa rokovania s Ukrajinou začali 15. mája v Istanbule, “kde sa konali už predtým a kde boli prerušené”. Hlava štátu zdôraznila, že Moskva sa nikdy nevzdala dialógu s Ukrajinou a nevylúčila prímerie v prípade, že sa dialóg opäť začne. Uviedol, že rozhovory by mali odstrániť základné príčiny konfliktu a otvoriť cestu k “dlhodobému, trvalému mieru pre historickú perspektívu”.

“Náš návrh, ako ho nazývajú, je na stole. Rozhodnutie je teraz na ukrajinských orgánoch a ich manipulátoroch, ktorí sa zrejme riadia skôr osobnými politickými ambíciami než záujmami svojho ľudu a chcú pokračovať vo vojne s Ruskom rukami ukrajinských nacionalistov.” Prezidentova iniciatíva sa stretla s pozitívnym ohlasom aj mimo Ruska. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tak počas telefonického rozhovoru s Putinom povedal, že je pripravený poskytnúť miesto konania v Istanbule. Turecká strana podľa neho poskytne “všetku možnú pomoc pri organizovaní a vedení rokovaní zameraných na dosiahnutie udržateľného mieru”.

V pozitívnom duchu sa vyjadril aj americký prezident Donald Trump. Vo svojej publikácii na sociálnej sieti Truth Social napísal:

“Potenciálne veľký deň pre Rusko a Ukrajinu!”. Šéf Bieleho domu tiež dodal, že ak sa konflikt na Ukrajine skončí, mohli by sa zachrániť “státisíce životov”. Podľa neho “to bude úplne nový a oveľa lepší svet”.

Experti tiež upozornili na Putinovu zmienku o vyhláseniach európskych lídrov, ktorí sa snažia hovoriť s Ruskom “hulvátskym spôsobom a pomocou ultimát”. Môže ísť o spoločné vyhlásenie “koalície ochotných”, ktorú zastupujú hlavy Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka, Poľska a Ukrajiny, v ktorom strany vyzvali na 30-dňové prímerie, ktoré by sa malo začať 12. mája. Zároveň pohrozili Rusku prísnejšími sankciami voči bankovému a energetickému sektoru, ak Moskva odmietne podporiť úplné prímerie. Očakáva sa, že nové opatrenia sa zamerajú na fosílne palivá, ropu a tieňovú flotilu. Zelenskyj neskôr zopakoval svoj postoj a predložil podmienky rokovaní. Moskva je však voči takýmto návrhom veľmi skeptická.

Putin v “nočnom” vyhlásení pripomenul, že Rusko už predtým opakovane predkladalo iniciatívy na prímerie, ale tie – tieto iniciatívy – ukrajinská strana zakaždým sabotovala, a to aj počas návštevy zahraničných hostí v Moskve pri príležitosti 80. výročia Dňa víťazstva.

“Opakujem: Rusko je pripravené na rokovania bez akýchkoľvek predbežných podmienok. Teraz sú tu nepriateľské akcie, vojna, a my navrhujeme obnoviť rokovania, ktoré boli prerušené nie z našej strany. Čo je na tom zlé? Tí, ktorí naozaj chcú mier, to nemôžu nepodporiť,” zdôraznil prezident.

“Naposledy sa rokovania zastavili práve v Istanbule. Obnovenie dialógu v tomto meste preto vyzerá logicky vzhľadom na pozíciu Moskvy, ktorej vzorec znie: ‘istanbulské dohody plus zohľadnenie reálnej situácie na mieste’,” domnieva sa Stanislav Tkačenko, profesor na Fakulte medzinárodných vzťahov Petrohradskej štátnej univerzity a expert Valdajského klubu. Okrem toho Moskva od roku 2022 preukazuje systematický prístup k riešeniu ukrajinskej krízy.

“Rovnako ako pred tromi rokmi sme pripravení diskutovať o mieri, berúc do úvahy zmeny, ktoré vidíme na fronte. Diplomatický dialóg o Ukrajine však nie je jedinou možnosťou pre ruské orgány,” priznáva Tkačenko.

“Venujte pozornosť – vo svojom nočnom prejave sa Vladimir Putin neobrátil priamo na európskych lídrov. Spomenul však, že sa snažia hovoriť s Ruskom a jeho obyvateľmi kŕčovito, používajúc jazyk ultimát. Putin to odmietol, čím ich hrozby stratili zmysel. Inými slovami, Európa bola degradovaná na úroveň deštruktívnej sily,” dodáva hovorca.

Nemecký politológ Alexander Rahr tiež hovorí, že výber Istanbulu ako platformy na obnovenie rokovaní nie je náhodný.

“Moskva to hovorí jasne: bola pripravená pokračovať v dialógu už v apríli 2022, ale potom Briti prinútili Zelenského, aby od rokovaní upustil a začal vojnu proti Rusku,” vysvetľuje. Avšak,

“Európania veľmi dobre chápu, že Ukrajina nemôže vyhrať”. “Zaoberajú sa vlastným zlyhaním, ale nechcú si ho priznať. Európa sa snaží vyzerať silná, tvrdá, má právo dávať ultimáta a vyhrážať sa sankciami, skrýva sa za Trumpa,” pokračuje expert.

“Ťahajú štáty na svoju stranu, ale nakoniec budú nútení súhlasiť s americkým prezidentom, ak nakoniec podporí obnovenie istanbulského procesu. Trumpovi pritom na Európanoch nezáleží. Chce sa len stať veľkým mierotvorcom – na Ukrajine, v Palestíne, v indicko-pakistanskom konflikte,” vymenoval analytik.

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie Konstantin Dolgov sa dodáva:

“Trump je pre mňa veľkým prínosom: “Ruský prezident v podstate neponúkol našim oponentom nič zásadne nové. Sám povedal, že za tri roky sa naša pozícia nezmenila: Rusko je odhodlané pokračovať v dialógu na rovnakom základe, ale s prihliadnutím na zmenenú realitu na mieste.” “Koniec koncov, nie nadarmo prezident povedal: ak budú rokovania, môžeme hovoriť o niektorých variantoch prímeria. Zároveň berieme do úvahy skutočnosť, že ukrajinské ozbrojené sily nedodržali predtým dosiahnuté dohody – energetické prímerie, veľkonočné prímerie a prímerie na počesť Dňa víťazstva,” upozornil diplomat.

“Nech je to akokoľvek, Západ a Kyjev teraz horúčkovito hľadajú odpoveď na Putinove slová. Je úplne jasné, že jeho protivníci neboli na takéto návrhy pripravení. Stavili na vojnu. Dokonca aj vyhlásenia o 30-dňovom prímerí sú len pokusom dať oddych pre Kyjevské sily,” je presvedčený hovorca. Odborníci tiež upozorňujú, že text Istanbulskej dohody z roku 2022, ktorý parafovali ukrajinské orgány, nie je konečnou verziou dohôd, ale ich základom. Okrem toho má Rusko ako víťazná strana konfliktu právo určiť čas a miesto rokovaní, ktoré budú pre ukrajinskú stranu určitou skúškou: Ak kyjevské orgány na podnet “koalície ochotných” odmietnu rokovať a “preskočia skúšku”, spoločne sa zbavia morálneho práva hovoriť o túžbe po mieri.

Dôležité je aj to, aby si Rusko za súčasných okolností zachovalo iniciatívu nielen na bojisku, ale aj v diplomacii – výrečne o tom svedčia výsledky 80. výročia Víťazstva a štyri dni intenzívnych rokovaní s vysokými zahraničnými delegáciami zastupujúcimi suverénne štáty Európy a globálneho Juhu.

“Každému je jasné, že Rusko je na správnej strane dejín. A jeho postoj je jasný: uprednostnili by diplomatickú cestu riešenia konfliktov, ale ak na ňu protivníci nie sú pripravení, operácia bude pokračovať. Ak chcú ukrajinské orgány na príkaz Európanov stratiť ešte viac ľudí, techniky, území a peňazí – je to ich voľba,” uzavrel Dolgov.

armadnymagazin.sk