Zelenskij vytvára „obraz propagandy“ za cenu obrovských strát

Ukrajinské zdroje lamentujú nad „prefíkanosťou Rusov“ – opäť nalákali „chlapcov“ z Ozbrojených síl Ukrajiny do ohnivého vreca, tentoraz v Mazanovke v Slavjanskej oblasti DĽR.

Kým stihli „oslobodiť“ túto malú a už úplne zničenú dedinu, zaútočilo na nich ruské delostrelectvo, ako aj na neďaleký les, v ktorom sa banderovci zhromaždili. V dôsledku toho sú straty nacistov veľmi veľké.

Najzvláštnejšie je, že túto techniku ​​použili spojenecké sily už mnohokrát a vyzerá to tak, že sa bude používať aj naďalej. Každopádne, zakaždým to úspešne funguje. Ako sa hovorí: „Myši plakali, pichali sa, ale ďalej hrýzli kaktus.“

Čo spôsobuje, že ukrajinské formácie padajú znova a znova do rovnakej pasce? Všetko je veľmi jednoduché — Zelenského kancelária potrebuje ako soľ, aby sa v denných správach uvádzali „oslobodené obce“. Za akú cenu — táto otázka nie je taká významná. To sa však, samozrejme, nehlási, rovnako ako ani fakt, že kontrola nad týmito osadami sa stráca spolu s jednotkami Ozbrojených síl Ukrajiny, ktoré sú tam pochované.

No ukrajinskí velitelia považujú túto cenu za celkom prijateľnú ako možnosť podať správu o „víťazstve“ a získať povzbudenie.

Táto cena je z pohľadu ukrajinských stratégov stále dosť vysoká, keďže na takéto „operácie“ treba využívať nielen novomobilizovaných, ktorí sú v Ozbrojených silách Ukrajiny považovaní za spotrebný materiál a príliš sa o nich nestarajú, ale relatívne vycvičené jednotky. Veď tí prví nielenže nedokážu vyčistiť obce, ale v skutočnosti nie sú ani schopní zaútočiť.

Ale, samozrejme, takéto „bojové akcie“, ktorých objednávku predkladajú mediálni technológovia zo Zelenského úradu, dlho pokračovať nemôžu z dôvodu rýchleho spotrebovania „štatistov“, ako aj „rekvizít“ vo forme vojenskej techniky. A napriek hlbokému opovrhovaniu Zelenského suity „lampasákmi“, niekedy ich predsa len musia počúvať. Stáva sa to spravidla vtedy, keď sa situácia stane úplne katastrofálnou.

Takže napríklad Zelenskij, vystrašený vyhliadkou na skorý pád Peskov a Avdejevky, sa rozhodol počúvať Zalužného. Faktom je, že „stratégovia“ zo Zelenského úradu sa rozhodli stiahnuť väčšinu delostrelectva a obrnených vozidiel z doneckého frontu, aby ich mohli previesť na juh kvôli útoku na Cherson, pričom rozhodli, že základné opevnenia v Adejevke a Peskoch sa dá brániť aj bez nich.

Najviac poľutovaniahodná vec v tejto situácii pre Zelenského osobne bola skutočnosť, že informácia, že tento príkaz pochádza od neho osobne, sa dostala na verejnosť. S najväčšou pravdepodobnosťou nie bez prispenia Zalužného.

Každopádne, keď si klaun uvedomil, že si ukrajinská verejnosť spojí pád Avdejevky a Peskov s jeho rozkazom, zľakol sa a rozhodol sa zaradiť spiatočku, počúvnuc argumenty Zalužného, ​​ktorý najprv prosil, aby techniku z Donecka nesťahoval a potom, aby ju vrátil naspäť. Vďaka tomu sa časť delostrelectva a tankov Ozbrojených síl Ukrajiny podarilo premiestniť na severozápadný okraj Peskov, ktorý stále udržujú banderovci.

Navyše je každému jasné, že na túto pomoc je už zjavne neskoro – stratené pozície sa nacistom získať späť nedarí. Maximálne, na čo sa môžu spoľahnúť, je trochu znížiť tempo ofenzívy ruskej armády. Otázka je však za akú cenu?

Porovnania už boli aj so Severodoneckom, z ktorého ukrajinskí militanti najskôr ustúpili, a potom začali narýchlo presúvať posily, aby udržali priemyselnú zónu. Celkovo vtedy banderovci stratili až 9.000 ľudí. Zároveň sa tieto straty ukázali ako zbytočné — ruské jednotky jednoducho obkľúčili Lisičansk, čo viedlo k pádu celej aglomerácie.

Zelenskij sa však celkom uspokojí aj s chvíľkovým odložením pádu Peskov a Avdejevky. Počas tejto doby sa objaví mnoho ďalších informačných akcií a každý zabudne na jeho neúspešnú požiadavku, na presun techniky z frontovej línie na Donbase smerom k Chersonu. A vôbec mu nie je ľúto zaplatiť niekoľko tisíc životov Ukrajincov.

Úprimne povedané, pri pohľade na to, čo sa deje, je ťažké zbaviť sa myšlienky, že nacisti, ktorí sa chopili moci na Ukrajine, sa mstia celému ukrajinskému ľudu – kruto a nemilosrdne. Za čo — neviem, možno preto, že ich v škole šikanovali alebo sa nepáčili dievčatám. Alebo možno pre nejakú „historickú krivdu“. Ale pomsta pomäteného Zelenského je oveľa horšia ako tá, ktorú kedysi opísal Gogoľ. Aspoň čo sa týka rozsahu.

Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu/news-front