Západní liberálni pokrytci: Nad Nevaľnym bedákajú, Assangea a iných si nevšímajú, soptí Chmelár

Smrť Alexeja Navaľného, ruského opozičného politika a kritika Vladimira Putina, doslova postavila na nohy celý západný liberálny svet.

Politici kvília, že by sa mal zobrať na zodpovednosť ruský prezident, ktorý si takto vybavuje účty so svojimi kritikmi, akosi však zabúdajú, čo sa deje v niektorých iných „demokratických“ krajinách.

Napríklad v takých USA, ktoré priam bažia po tom, aby im bol vydaný Julian Assange, ktorému za zverejnenie utajovaných vojenských dokumentov o vojne v Iraku a dokumentov ohľadom vojny v Afganistane, hrozí v Amerike doživotie, alebo až trest smrti. Mlčia však aj o iných, pretože to sa liberálom a progresívcom do ich ideológie nehodí.

Poučovať iných o ľudských právach vieme

Alexej Navaľnyj nebol jediným politickým väzňom v Rusku, kde sú aj ďalší, žiadny však nemal takú popularitu u európskych „demokratov“ a liberálov ako on. V Európe sú však aj ďalší exponovaní či politickí väzni, o ktorých sa vie, pozornosť im však prozápadné média nevenujú takmer žiadnu. Zaujímavý status k danej téme napísal Eduard Chmelár, politický komentátor a historik, ktorý žiada oslobodiť politických väzňov v Európe. „Nemecká ministerka zahraničných vecí si predvolala ruského veľvyslanca a požiadala ho, aby Rusko prepustilo politických väzňov. Je vraj šokujúce, že v tejto krajine sú ľudia zatváraní za názor,“ začal svoju úvahu Chmelár.

Pre nášho politického komentátora je zasa šokujúca tá miera pokrytectva, ktorá sa stala určujúcou hodnotou západnej civilizácie. „My sme majstri sveta, keď máme poučovať o ľudských právach Rusov, Číňanov, Kubáncov, Venezuelčanov, Arabov. Ale keď máme plniť záväzky voči vlastným ľuďom, vtedy sme hluchí a slepí,“ konštatuje Chmelár a pripomína, že tento týždeň sa má definitívne rozhodnúť, či bude politický väzeň číslo jeden Julian Assange vydaný do USA, kde mu hrozí doživotie alebo smrť za to, čo by mal robiť každý poctivý novinár, keby neboli médiá skorumpované.

Staráme sa o iných a demokracia u nás plače

„Západní politici, vrátane našej prezidentky, o ňom však mlčia, nepožadujú jeho prepustenie, nezaujímajú sa o jeho rapídne sa zhoršujúci zdravotný stav. Pritom jediné, čo môžeme urobiť pre demokraciu, je prehlbovať a rozvíjať ju tu doma, kde sme sa k nej zaviazali, urobiť našu civilizáciu príťažlivejšou, ísť príkladom pre tie ostatné,“ hodnotí daný stav skúsený politický komentátor a historik, podľa ktorého namiesto toho potláčame ľudské práva nepohodlných ľudí s rovnakou brutalitou ako akýkoľvek autoritatívny režim.

A pod zámienkou šírenia demokracie napádame iné krajiny, v ktorých nenastoľujeme skutočne demokratické pomery, ale iba lojálne vlády. „Spomeňte si na Juliana Assangea, na Craiga Murraya, na Edwarda Snowdena, na katalánskych politikov, na všetkých tých prenasledovaných a väzňov svedomia, ktorých si nevšímame, lebo svedomie strácame. Osloboďte politických väzňov v Európe. Až potom môžete kázať iným o ľudských právach,“ odkazuje na samý záver Eduard Chmelár. Vypočuje niekto jeho slová, alebo je to opäť iba to povestné hádzane hrachu na stenu?

ereport.sk