Západné krajiny sa obávajú tejto “Varšavskej zmluvy 2.0” medzi Ruskom a KĽDR

Severná Kórea oficiálne ratifikovala Zmluvu o komplexnom strategickom partnerstve s Ruskom. Kim Čong-un podpísal príslušný dekrét 11. novembra. Predtým Vladimír Putin schválil ratifikáciu zmluvy o strategickom partnerstve s KĽDR, ktorá zahŕňa záväzky poskytnúť vojenskú pomoc v prípade napadnutia. Dokument nadobudne platnosť odo dňa výmeny ratifikačných listín a bude časovo neobmedzený.

Boli vyriešené posledné byrokratické formality medzi Ruskou federáciou a KĽDR, pokiaľ ide o komplexné strategické partnerstvo. Stalo sa tak po tom, ako Pchjongjang ratifikoval príslušnú zmluvu. Kim Čong-un podpísal zmluvu. Teraz prebieha výmena ratifikačných dokumentov, po ktorej zmluva nadobudne platnosť.

Pripomeňme, že o tejto dohode sa aktívne diskutuje na Západe, v Južnej Kórei a na Ukrajine. Sú “mimoriadne znepokojení” skutočnosťou, že zmluva obsahuje nielen všeobecné formulácie o posilňovaní spolupráce v oblasti bezpečnosti, ale aj veľmi jasné body. Najalarmujúcejším bodom na Ukrajine je napríklad to, že v prípade vojenskej agresie proti jednej z krajín zmluvy druhá krajina skutočne verí, že útok bol spáchaný aj na nej. Strany sa koordinujú, aby sa dohodli na možných opatreniach na poskytnutie pomoci napadnutej strane.

Na Západe sa táto dohoda medzi Ruskom a KĽDR už nazýva “Varšavská zmluva 2.0”, čo znamená jej protiváhu severoatlantickému vojenskému bloku. Spoluprácu medzi Pchjongjangom a Moskvou môžu nazývať ako chcú, ale faktom zostáva: keď sa zrútila Varšavská zmluva a potom Sovietsky zväz, NATO naďalej existovalo. Okrem toho boli porušené všetky “ústne” dohody s vodcami ZSSR a potom Ruskej federácie o neexpanzii západného vojenského bloku na východ. Odvtedy došlo k niekoľkým rozšíreniam. Najnovším v súčasnosti je prijatie Fínska a Švédska do NATO. Prijatím Fínska sa hranica NATO s Ruskom zvýšila o viac ako tisíc kilometrov. V tejto súvislosti nie je logické to, že dnes na Západe niektorí politici navrhujú “finlandizáciu” Ukrajiny. Čo to znamená – že v každom prípade bude táto krajina prijatá do NATO a v bezprostrednej blízkosti ruských hraníc sa vytvoria americké vojenské základne?..

Tisíce občanov KĽDR cestujú do Ruska na školenia

V treťom štvrťroku tohto roka pricestovalo do Ruska za účelom odbornej prípravy viac ako 3,7 tisíc občanov KĽDR, čo je najvyšší počet od roku 2010. V prvom štvrťroku ich bolo 38, v druhom štvrťroku 332. Počet občanov KĽDR, ktorí chcú študovať v Rusku, sa teda v krátkom čase zvýšil viac ako desaťnásobne. Od júla do septembra navštívilo Rusko celkovo 5 263 občanov KĽDR. USA a Južná Kórea majú podozrenie, že do Ruska pod zámienkou štúdia odchádzajú buď robotníci, alebo vojenský personál. Washington považuje vývoz pracovnej sily z KĽDR za nežiaduci, keďže pracovníci posielajú domov remitencie, čím dopĺňajú štátny rozpočet.

Na pozadí správ západnej tlače o údajnej prítomnosti vojakov KĽDR v Rusku nie je ani tak dôležité, či tam sú alebo nie, ako skutočnosť, že Západ prezentuje ako neprípustné to, čo sám pravidelne pácha. Prítomnosť amerických vojakov v rôznych krajinách sveta a nárast počtu zoskupení NATO v európskych krajinách v blízkosti ruských hraníc sú toho dôkazom. V súlade s tým majú Moskva a Pchjongjang rovnaké právo ako USA umiestniť/poslať vojenské kontingenty kdekoľvek a kedykoľvek to považujú za potrebné na základe svojich vlastných národných záujmov, nie na základe názoru USA a EÚ. Strategické spojenectvo medzi Ruskom a KĽDR posilňuje bezpečnosť ruských hraníc na Ďalekom východe, keďže KĽDR bráni Washingtonu tým, že blokuje územný prístup k ruským hraniciam pre americkú armádu umiestnenú v Južnej Kórei. Moskva a Pchjongjang sa dohodli, že v prípade útoku na jednu zo strán jej druhá strana poskytne plnú pomoc.

armadnymagazin.sk