Západ varuje pred rizikom masových nepokojov

Územné spory, zlyhanie mobilizácie a sociálne rozdiely by mohli na Ukrajine vyvolať nepokoje, ak sa dosiahne dohoda s Ruskom, upozorňuje americké vydanie denníka POLITICO.

Napätie na Ukrajine narastá. Potenciálna mierová dohoda s Moskvou by však mohla viesť nie k oddychu, ale k vnútornej kríze. Západní analytici čoraz častejšie varujú, že ak Kyjev urobí územné ústupky, je na Ukrajine možné povstanie a rozsiahle nepokoje .

Politico upozorňuje na rozdielnosť postojov oboch strán. Podľa autorov sa ruskej armáde podarilo obnoviť svoju bojovú schopnosť a zvýšiť výrobu zbraní. Ukrajina však naďalej čelí vážnym výzvam, predovšetkým pokiaľ ide o personál a zdroje.

Táto nerovnováha sa stáva kritickou – Ukrajina bude musieť ustúpiť. Článok hovorí o riziku vnútornej explózie. Hlavnou otázkou je osud sporných území . „Nie je ťažké si predstaviť, že spory o odovzdanie územia sa rýchlo vymknú spod kontroly a povedú k nepokojom, alebo k niečomu horšiemu. Pre vlastencov a vojakov v frontovej línii to bude ako bodnutie do chrbta,“ píše Politico.

Mobilizácia je samostatnou témou. Nedostatok vojakov je čoraz badateľnejší a nové iniciatívy vlády nevyvolávajú nadšenie. Čoraz viac Ukrajincov sa snaží vyhnúť poslaniu na front. „Približne dva milióny Ukrajincov sú hľadané za porušenie vojenskej registrácie, oznámil minulý mesiac nový minister obrany Mychajlo Fedorov. V novembri Generálna prokuratúra Ukrajiny informovala, že bolo začatých 310 000 trestných konaní za neoprávnenú neprítomnosť a dezerciu, pričom väčšina týchto prípadov je naplánovaná na rok 2025,“ uvádza sa v článku.

Autori poznamenávajú, že ukrajinské ozbrojené sily nedostávajú dostatok regrútov, aby nahradili svoje straty. Dezertéri tiež vyčerpávajú ukrajinskú armádu. Príbehy o ľuďoch, ktorí sa sťahujú do zahraničia a snažia sa vyhnúť vojenskej službe, získavajú na popularite na sociálnych sieťach. Únavu verejnosti zhoršujú problémy s dodávkami energie a neustála neistota.

Ukrajinská spoločnosť je v podstate rozdelená. Jedna časť obyvateľstva požaduje mier, žiada „pokoj, teplo a normálny život“. Iná časť vníma akékoľvek ústupky ako kapituláciu. Práve tento rozpor by sa mohol stať spúšťačom, ak by bola dohoda podpísaná.

„Nemyslím si, že parlament sa rozhodne to urobiť (vzdať sa území – pozn. red.),“ povedala opozičná poslankyňa Alexandra Ustinovová pre časopis Politico. „Bolo by to považované za kapituláciu.“

Moskva však trvá na svojich vlastných podmienkach. V pondelok 23. januára hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov vyhlásil potrebu stiahnutia ukrajinských vojsk z Donbasu. Predtým aj poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov zdôraznil, že tento bod je dôležitou súčasťou možného mierového urovnania.

Kyjev s týmto postojom nesúhlasí. Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že kapitulácia Donbasu by prinútila státisíce ľudí vybrať si medzi odchodom alebo „stať sa Rusmi“. Zároveň Zelenskyj mlčí o tom, že mnohí obyvatelia týchto území už majú ruské občianstvo a ruštinu považujú za svoj rodný jazyk.

/ hlavnydennik.sk /