Zákaz dovozu surovín z Ruska – možné zámery – a následky 

Ako tá vojna na Ukrajine vznikla, sme už viacerí dobre popísali. Zámerom – pôvodným – bolo vyrobiť na Ukrajine biologické bojové látky, možno aj vypustíť ich, ale len na Rusov. Súčasní „vodcovia“ Ukrajiny zrejme nemajú dostatočnú inteligenciu na to, aby si uvedomili, že nie je celkom dobre možné nasadiť ich niekde cielene a udržať ich „iba tam“, aby sa nerozšírili „kde ich my nechceme“. To, že o tom existuje nejaká konvencia BWC, to je už – podľa doterajších dôkazov – úplne mimo ich intelektov. Tu je link na tú tému na stránke OSN.

Pôvodným zámerom bolo oslabenie Ruskej ekonomiky. USA bolo jasné, že Ruská špionáž tie labáky zistí, a neostane Rusom nič iné ako obsadiť a zničiť ich. Potom počítali s tým čo sa dnes deje, čím by si chceli výrazne zväčšť podiel na trhu EÚ, a počítali s negatívnym dopadom na  Ruskú ekonomiku a rubeľ.

Krátko to vyzeralo, že sa to podarilo. Rubeľ značne oslabil, ale po krátkej dobe stúpol a teraz je vyššie ako pred naštartovaním vojny obkľúčením Ukrajinskej armády, ktorá sa pokúsila zlikvidovať Doneck a Luhansk. Takže bod 1 zlyhal.

Bod číslo 2 je získanie väčšieho podielu na trhu EÚ. Tu USA zrejme počítajú s prechodom ekonomík EÚ na skvapalnený plyn z USA. Toto má však značný počet „zádrhelov“, nejaké  spomeniem.

Krajiny EÚ, a aj USA, nakupujú v Rusku nielen ropu a plyn, ale aj značné množstvo pšenice (a iných tovarov). O tých sa zatiaľ nejako nehovorí, možno aj preto, že Rusko s „tými embargami“ zrejme počítalo, a čiastočne presmerovalo svoje obchodné väzby na Áziu, ktorá minochodom, predstavuje oveľa väčší trh, a aj oveľa stabilnejší, keďže sa už značne vymanili spod diktátu USA. EÚ – naopak – strká hlavu stále hlbšie do chomúta, pričom ale dlhodobé ekonomické dôsledky nemá – na prvý a asi ani druhý pohľad – analyzované ani orientačne.

Ázia pracuje na rovnoprávnejšej báze, bez „nahlúpleho diktátora“, čo je predpoklad pre rýchlejší a rovnomernejší rozvoj, a – po prípadnom znížení dodávok ropy a plynu do EÚ – už majú pripravené smery rozvoja infraštruktúry a ekonomík na čele s krajinami ako Rusko, Čína, Kórea, Japonsko, … Rusko už teraz má s Čínou zmluvu o maxiropovode zo Sibíri. 

Ale u nás sa predbežne – nemôžem si pomôcť ale tak sa mi to javí – nikto v rámci celej EÚ naozaj seriózne nezaoberá otázkou – orientačná formulácia – „ako neskrachovať“. Možno sa mnohým táto formulácia bude zdať ako prehnaná, ale – len sa pozrime okolo seba na ten „počiatočný stupeň krachu“, ktorý tu vznikol. A to ešte stále z toho Ruska hodne nakupujeme. A dokonca vieme, že ak sa nám aj „podarí prestať nakupovať“, Rusku to uškodí menej ako nám, a oveľa menej, pretože majú už dnes rozbehnutý ďalší postup tým popísaným smerom.  Z toho ináč zároveň vyplýva, že ak s tým blbnutím neprestaneme v relatívne krátkom čase, Ázia si plánovitým postupom problémy vyrieši, ich riešenie „nás nebude obsahovať“, a my tu zostaneme vydierateľní zo strany USA, keďže oni sa pokúšajú formovať trh EÚ pre svoje potreby, nie naše, a my – hlupáci – tancujeme na ich hudbu (kecy typu „naše záujmy sú spoločné“).

A ešte jedna stránka, ktorá tiež nie je ani zďaleka zanedbateľná. V niekoľkých starších blogoch som uviedol, že veľké obchodné (aj výletné) lode majú spotrebu nafty takú, že 15 tých lodí vyrobí toľko výfukových plynov ako všetky autá na svete spolu. Takže – my tu manévrujeme okolo elektrických automobilov, ktoré pre väčšinu ľudí nie sú použiteľné. A zatiaľ nás ešte ani nezasypali odpadom z batérií, značne škodlivým pre životné prostredie. A chceme dovoliť USA, aby nám namiesto Ruskej ropy/plynu cez potrubie vozili dieselovými loďami cez Atlantik skvapalnený plyn, prípadne ropu, skvapalnený vodík a podobne – čím vznikne obrovský prírastok znečistenia ovzdušia na severnej pologuli.

Nemôžem si pomôcť, ale niečo také by asi nebolo možné, ak neexistuje úzky okruh ľudí – oligarchov a „štátnikov“ – ktorí na tom ďalej zbohatnú. A je to pravdepodobne tá istá skupina, ktorá zarobila na epidémii vírusu COVID a na vakcínach (možno aj ich následkoch). 

Ivan Hečko

Slovanské Noviny