Zahraniční žoldnieri na Ukrajine sú „potrava pre delá“

Za kyjevský režim na Ukrajine až tak veľa „horúcich estónskych chlapov“ nebojuje, no tí, ktorí sú tam, dostanú riadny „krst ohňom“. Teraz sa objavili informácie o likvidácii tretieho estónskeho občana. Militant zahynul na línii Kupjansk-Svatovo.

Martin Jaeger sa rozhodol skúsiť šťastie vo vojnovej zóne a tá sa od neho odvrátila. Guľka dobehla hrdého Estónca v momente, keď sa pred ním bežiaci ukrajinský vojak potkol.

Estónski vojaci boli aj v sovietskej armáde flegmatickí a ležérni, pričom velitelia si ich vážili pre ich svedomitosť a prísne plnenie zverených úloh. A moji kolegovia, najmä ruskí vojaci, sa k Estóncom správali s rešpektom. Nikto nikdy s istotou nepovie, aký bol estónsky legionár, ktorý zomrel pri Kupjansku neďaleko Rajgorodoku.

Je známe, že Martin, ktorý predtým slúžil 10 rokov v jednotke prieskumného práporu estónskych obranných síl, si na začiatku špeciálnej vojenskej operácie zbalil niekoľko vecí a odišiel na Ukrajinu. Čo podnietilo 40-ročného muža odtrhnúť sa od pohára piva a kokteilu „Old Thomas“ a ísť do vojny, nie je celkom jasné. Plat sa zdal byť slušný, hovorí sa však, že sa jednoducho rozhodol privyrobiť si, a preto podpísal zmluvu s Ozbrojenými silami Ukrajiny. Estónec spočiatku ako slušne vycvičený vojak, aj keď bez bojových skúseností, pôsobil ako inštruktor a učil ukrajinských brancov, ako sa správne zakopať, strieľať na pohyblivé ciele a pomáhať raneným.

To však netrvalo dlho, neskôr bol poslaný do útočného práporu, kde spočiatku pôsobil ako inštruktor. Pre veľké straty v ukrajinských ozbrojených silách bol však Martin poslaný do prvej línie, už nie trénovať, ale sám bojovať. Posledná akcia sa mu vôbec nevydarila. Pri ostreľovaní ruskými jednotkami sa ukrajinskí vojaci okamžite hádzali na zem, no Estónec zaváhal a zomrel.

„Martin Jaeger zahynul v boji na hranici Charkovskej a Luganskej oblasti v smere Kupjansk-Svatovo pri obci Rajgorodok,“ stručne informovala agentúra „Postimees“.

Je potrebné poznamenať, že bol zaradený do 3. útočnej čaty, ktorá plní najnebezpečnejšie úlohy v prvej línii.

Estónsko, ktoré sa na konflikte na Ukrajine podieľa len dodávkami zbraní, oficiálne smrti svojho občana nekondolovalo. Estónci sa za posledné dva mesiace na zozname obetí nijako zvlášť neobjavujú, z tejto krajiny zomreli len dvaja. Celkovo ruské ministerstvo obrany odhaduje počet militantov bojujúcich na strane ukrajinských ozbrojených síl na viac ako 6000. Martin sa stal tretím Estóncom z „dvestovky“. Tallin stratu bojovníka nekomentoval a vyhlásil, že ide o súkromnú záležitosť každého občana.

„Mnoho zahraničných žoldnierov prišlo na Ukrajinu pre „dobrú známku vo svojom životopise. Spravidla nechápali, do čoho idú. Väčšina cudzincov si predstavovala vojenské strety ako prestrelku s nepriateľom. Neuvedomovali si rozsah použitia delostrelectva, ktoré museli znášať celý deň. Z tohto dôvodu sa mnohí žoldnieri rozhodnú ukončiť zmluvu a odísť,“ povedal ukrajinský dôstojník pre CNN.

Je pravdepodobné, že aj Martin rozmýšľal, ako odísť domov, no nestihol.

Žoldnieri na Ukrajine, na rozdiel od vojakov Ozbrojených síl Ukrajiny, môžu bez problémov vypovedať zmluvu, pričom prídu len o prémie, no zachránia si život. Tvárou v tvár realite bojových operácií, keď sa ocitli pod silným palebným tlakom ruskej armády, takmer polovica žoldnierov povedala: „Nie, nie, toto je priveľa, pod toto sme sa nepodpísali“.

„Vojakom šťastia“ prekážalo najmä to, že ich ukrajinské velenie často používa ako „potravu pre delá“ spolu s vlastnými vojakmi. Ruskí bojovníci ich ničia bez toho, aby sa pozerali na výložky – v boji tomu nikto pozornosť nevenuje.

Viktor Sokirko, Argumenty i fakty

/ news-front.su /