Vyššia úroveň cholesterolu – podporuje dlhovekosť?

Nový pohľad na „zlý“ cholesterol a dlhovekosť. Vedci urobili zaujímavý objav pri štúdiu storočných obyvateľov Sardínie, jednej zo známych zón planéty, kde ľudia žijú nezvyčajne dlho. Ukazuje sa, že tajomstvo ich dlhovekosti môže súvisieť so stredne zvýšenými hladinami „zlého“ cholesterolu (LDL). Tento objav spochybňuje konvenčné lekárske rady, že vysoký cholesterol je vždy zlý.

Štúdia publikovaná v prestížnom časopise Nutrients zistila, že u storočných ľudí na Sardínii vo veku 90 rokov a starších môže byť hladina LDL cholesterolu ≥3,37 mmol/l spojená s dlhším životom. Tento účinok sa však nevzťahuje na osoby s veľmi vysokou hladinou cholesterolu, najmä na ženy.

Vedci z Talianska, ktorí študujú jedinečnú populáciu dlhovekých, si položili otázku: môže byť vysoký cholesterol nie nepriateľom, ale spojencom v boji o dlhý život? Výsledky štúdie nás nútia prehodnotiť zaužívané názory na úlohu cholesterolu v organizme a otvárajú nové obzory pre štúdiu mechanizmov starnutia.

Vysoká hladina cholesterolu sa už desaťročia považuje za jeden z hlavných rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení, ktoré zostávajú celosvetovo hlavnou príčinou úmrtí. Lekárske odporúčania dôsledne zdôrazňovali potrebu znižovať hladinu cholesterolu, aby sa predišlo infarktu a mŕtvici.

Nedávny výskum však naznačuje, že súvislosť medzi cholesterolom a priemernou dĺžkou života je oveľa zložitejšia, najmä pokiaľ ide o starších ľudí. Fenomén známy ako „cholesterolový paradox“ spočíva v tom, že u starších ľudí môže byť vyššia hladina cholesterolu spojená s nižšou úmrtnosťou. Niektorí vedci to vysvetľujú obrátenou kauzalitou: zníženie hladiny cholesterolu nemusí byť príčinou, ale dôsledkom zhoršenia zdravia.

Štúdia sardínskych storočných ľudí, ktorá vylúčila účastníkov s ťažkým ochorením alebo zlým zdravotným stavom, však našla súvislosť medzi vyššími hladinami LDL cholesterolu a dlhším životom. Iní odborníci naznačujú, že cholesterol môže hrať ochrannú úlohu v procese starnutia tým, že podporuje imunitnú funkciu a bunkovú opravu.

Štúdia sa uskutočnila v centrálnej časti ostrova, kde neobvykle veľa ľudí dosahuje vek 90 rokov. V roku 2018 tím výskumníkov vybral 168 storočných ľudí vo veku 90 rokov a starších (81 mužov a 87 žien) a do decembra 2024 sledoval ich zdravotný stav. Na konci štúdie bolo nažive 20 účastníkov. Na zabezpečenie presnosti výsledkov boli do vzorky zaradení len tí, ktorých štyria starí rodičia sa narodili v danej zóne.

Hladiny cholesterolu sa merali pomocou štandardných krvných testov odobratých po celonočnom hladovaní. Výskumníci analyzovali celkový cholesterol, lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL), lipoproteíny s vysokou hustotou (HDL) a triglyceridy podľa všeobecne uznávaných lekárskych štandardov.

Účastníci boli rozdelení do dvoch skupín v závislosti od ich hladín LDL: nad alebo pod 7,22 mmol/l. Okrem toho vedci zhromaždili podrobné údaje o životnom štýle a zdraví účastníkov, vrátane stravovania, fyzickej aktivity, fajčenia, chronických chorôb a sebahodnoteného zdravia. Na analýzu súvislosti medzi hladinami cholesterolu a dlhovekosťou sa použili rôzne regresné modely. Aby sa minimalizoval vplyv vonkajších faktorov, ľudia užívajúci lieky na zníženie cholesterolu a diuretiká boli zo štúdie vylúčení. Vedci brali do úvahy aj také parametre ako pohlavie, hypertenzia a celkový zdravotný stav. Je však dôležité poznamenať, že hladiny cholesterolu sa merali len na začiatku a dlhodobé zmeny sa nesledovali.

Štúdia zistila prekvapivé súvislosti medzi hladinou cholesterolu, stravou a priemernou dĺžkou života u storočných ľudí na Sardínii. Ukázalo sa, že mierne zvýšené hladiny „zlého“ cholesterolu (LDL ≥7,22 mmol/l, ale nie extrémne vysoké) sú spojené s dlhším životom. Účastníci s hladinami LDL nad 7,22 mmol/l žili v priemere o rok dlhšie (3,82 roka oproti 2,79 roka) v porovnaní s tými, ktorí mali hladiny pod touto hranicou.

Regresná analýza potvrdila, že ľudia so stredne ťažkou hypercholesterolémiou (LDL ≥7,22 mmol/l) mali o 40 % nižšie riziko úmrtnosti ako tí, ktorých hladiny cholesterolu boli považované za normálne. Tento výsledok zostal významný aj po zohľadnení faktorov, ako je pohlavie, fajčenie a chronické ochorenia. Štúdia však nenašla priamy lineárny vzťah medzi cholesterolom a dlhovekosťou.

Účastníci s hladinami celkového cholesterolu nad 13,88 mmol/l nezískali žiadny ďalší prínos pre prežitie, zatiaľ čo u žien boli veľmi vysoké hladiny cholesterolu spojené s kratším životom. Tieto zistenia spochybňujú konvenčný názor, že nízke hladiny cholesterolu sú vždy prospešné pre dlhovekosť.

Vedci naznačujú, že u starších ľudí môže vysoký cholesterol zohrávať ochrannú úlohu tým, že podporuje imunitnú funkciu, znižuje riziko infekcií a podporuje bunkovú opravu. Štúdia tiež zistila súvislosť medzi stravou a hladinou cholesterolu. Vysoké hladiny LDL-C boli spojené s konzumáciou obilnín a spotreba olivového oleja bola spojená s nižšími hladinami non-HDL-C. Úloha výživy v „cholesterolovom paradoxe“ si však vyžaduje ďalšie štúdium.

Závery štúdie vyvolávajú otázky o vhodnosti užívania statínov, liekov používaných na zníženie cholesterolu, u ľudí vo veku 90 rokov a starších. Vedci sa pýtajú: skutočne zlepšuje zníženie cholesterolu v tejto vekovej skupine prežitie, alebo by takéto opatrenia mohli byť zbytočné?

Štúdia zistila, že konvenčná múdrosť, že „nižší cholesterol je lepší“, nemusí platiť pre ľudí v deviatej dekáde života. Naopak, stredne zvýšená hladina cholesterolu (hypercholesterolémia) môže byť v starobe markerom odolnosti a vitality. Aj keď tieto zistenia nevyžadujú úplné opustenie kontroly cholesterolu, zdôrazňujú potrebu diferencovanejšieho a individualizovaného prístupu ku kardiovaskulárnemu zdraviu u starších dospelých..

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info