Výkriky do mediálnej „liberálnej“ tmy

Proti Igorovi Matovičovi sa postavili aj vlastní poslanci, lebo novinárov prirovnal k tým, čo slúžili Hitlerovi. Silné prirovnanie, veľmi silné, ale Matovič povedal iba to, čo si väčšina občanov myslí.

Napokon, rozloženie hlavnoprúdových médií a ich obsah ukazujú na bezfarebnosť názorového spektra, jednoznačne na podporu liberálnej demokracie a jej politických predstaviteľov. A Matovič nepatrí medzi liberálov.

Kedysi sa podobne na adresu denníka SME vyjadroval Ján Slota. Tiež nepatril medzi liberálov. Tiež vyjadril väčšinovú mienku na denník smetiarov. A ako vieme, orientáciu denníka potvrdil aj riaditeľ jeho vydavateľstva Alexej Fulmek v knižke Bol som dlho v SME.

Prečo ľudia štrngali kľúčmi na námestiach v roku 1989? Mali dosť vlády jednej strany, dosť dirigizmu, čo môžu a nemôžu, dosť vymývania mozgov tlačou. 

Z ústavy ako prvé bola odstránená vedúca úloha strany a cenzúra. A novinári boli pozývaní na preškolenie do zámoria. Niektorí aj na bližší Západ. Z tých, čo sa dodnes mediálne prezentujú, sa v čase nástupu demokracie zamestnali v denníku Smena.

Napríklad Róbert Kotian a Marián Bednár. Fulmek takto predstavil čitateľom Kotiana: „Od roku 1990 bol komentátorom Smeny, neskôr SME, kde zostal do roku 2002. Pracoval ako hovorca Slobodného fóra Zuzany Martinákovej. Bol dramaturgom relácie Z prvej ruky v Slovenskom rozhlase, pracoval pre tituly Domino fórum, Hospodárske noviny a pracuje aj pre denník Šport. Pre vydavateľstvo Petit Press robí prílohu Magazín o knihách. V rozhlase moderuje reláciu dejiny.sk“.

O Bednárovi zasa: „Od roku 1990 bol v Smene, kde pracoval ako komentátor. V roku 1995 odišiel na osem rokov do rádia Slobodná Európa…“ atď. Takže komentátori denníka SME, ktorý naklonoval ďalší denník N, a z trhu vytlačili na okraj všetky médiá, ktoré nezdieľali ich názorovú líniu.

Len na okraj, George Soros, známy exportom liberálnej demokracie do sveta, odkúpil podiel v denníku SME. Čo z toho vyplýva?

Novinári sa po roku 1989 rozdelil na proslovenských a proatlantických. Takých, čo presadzovali záujmy Slovenska a tých, čo presadzovali cudzie záujmy. 

Vo volebnom roku 1998 dokonca Slovenský syndikát novinárov školil novinárov „Za zmenu“. Po voľbách v roku 1998 už proslovenskí novinári nemali prakticky miesto pod slnkom. Dzurindova vláda si v STV dovolila zatvoriť novinárov na 28. poschodí pod dohľadom esbeesky a postupne ich vyhadzovala zo zamestnania. Samozrejme, že liberálna tlač ich dodnes biľaguje. Veď mali iný názor…

A dnes sa tento “demokrat“, čo rozpredal strategické podniky nenásytnému Západu, znovu usiluje vrátiť do politiky…

Súčasná  liberálna politika mala teda v médiách cestu vydláždenú  a mediálny priestor, vrátane RTVS, je takmer nepriepustný pre iný názor.

Ak sa vyskytne,  je považovaný za extrémistický, radikálny a ako taký ho treba postihovať. Legislatíva sa už pripravuje. Celému tomuto procesu prajú aj vonkajšie okolnosti, lebo vojnu na Ukrajine môže vláda bez problémov využiť na vyhlásenie výnimočného stavu…

Na vývoj politickej scény, a to nielen na Slovensku, nemali taký vplyv občania, ako globálny kapitál. Ten je nenásytný a postupne požiera všetko bohatstvo sveta. Matovič je len malá figúrka na veľkej šachovnici. Pre mediálnu hmlu na ňu občan takmer nedovidí.  Ale pomaly na vlastnej koži začína pociťovať účinky jeho moci.

Eva Zelenayová

skspravy