Všetci chcú byť spasitelia…

Na Slovensku sa vyrojilo v posledných mesiacoch množstvo spasiteľov štátu a národa, ktorí všetko vedia, majú svoju pravdu a odvážne hovoria…

Sociálne siete sú plné statusov a médiá vyjadrení týchto novodobých spasiteľov. Ale to je v skutočnosti všetko, čo robia. Iba hovoria… Vedú akademické, salónne dišputy, alebo šermujú slovami ako mečom a hrajú sa na odvážnych a zároveň vtipných bojovníkov.

Áno, hrajú sa na niečo a na niekoho a to je to, čo ich všetkých spája.

Hrajú sa na politikov, hrajú sa na národovcov, hrajú sa na záchrancov.

Hrajú sa na pravičiarov, ľavičiarov, kresťanských konzervatívcov, liberálov, socialistov, čechoslovakistov, slovanov, národných buditeľov. Ale to je všetko. Je to najjednoduchší spôsob ako sa zviditeľniť, ale iba natoľko, aby nemuseli niesť zodpovednosť. Stačí pomenovať problémy. Niekto veľmi ľúbivými filozofickými frázami, iný zasa takým ironicko-satirickým spôsobom, ďalší takým tým klasickým krčmovým štýlom. Podľa nich stačí robiť veľké ramená a hovoriť to, čo ľudia potrebujú počuť.

Viac neurobia, neponúknu riešenia problémov. Pretože by museli potlačiť vlastné ego, ktorého sa nechcú vzdať a museli by zísť z piedestálu vlastnej doležitosti a nadutosti. Neurobia to, pretože by prišli o pocit vlastnej výnimočnosti a ich samoľúbosť im to nedovolí.

Jednoduchšie je hrajkať sa na vlastnom piesočku, ktorý im poskytuje finančné a existenčné zázemie a napĺňa ich osobné ambície.

Spájať sa v prospech ostatných? To od nich nečakajte. Stratili by status, či punc „spasiteľa“, ktorý sám najlepšie vie ako spasiť a zachrániť Slovensko.

Skutočná práca v prospech iných by narušila ich „kruhy“ a zistili by, a to nielen oni samotní, ale najmä ľudia ktorým sa chcú lacným populizmom zapáčiť, že nie sú tým, na koho sa hrajú.

Nie títo ľudia doteraz neurobili nič a ani neurobia pre štát a národ. Prázdnymi rečami a pózerstvom sa zničenému štátu a ubiedenému národu pomôcť nedá.

Všetci chcú byť spasitelia. Chcú byť na mediálnom výslní. Chcú byť slávni, mať uznanie. Chcú byť spasitelia, ale bez skutočnej práce pre štát a národ a najmä bez zodpovednosti.

Nie, Slovensko nepotrebuje falošných spasiteľov, „kecálkov“- populistov, mediálne ikony v podobe politických a národoveckých pózerov.

Slovensko potrebuje statočných ľudí, ktorí dokážu pracovať v prospech spoločnosti a národa.

Redakcia SN