Vojnová štváčka Kallasová & jej európski znacifikovaní súdruhovia chcú vidieť odpoveď zo strany USA, ak Rusko nepristúpi na prímerie s Ukrajinou

Ruský prezident Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump mali v pondelok 19. mája 2025 už tretiu telefonickú konverzáciu, ktorá trvala dve hodiny a päť minút. „Tón aj duch konverzácie boli vynikajúce. Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania o ukončení vojny,“ vyhlásil prezident USA po telefonáte so šéfom Kremľa. Obaja lídri sa okrem konfliktu na Ukrajine venovali aj iným otázkam. Diskutovali o potencionálnej vzájomnej výmene väzňov, normalizácii rusko-amerických vzťahov alebo o Iráne.

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie (EÚ) Kaja Kallasová v utorok vyzvala Spojené štáty, aby podnikli rázne kroky proti Rusku v prípade, že Moskva nepristúpi na prímerie vo vojne na Ukrajine.

„Amerika povedala, že ak Rusko nepristúpi na bezpodmienečné prímerie, budú z toho vyplývať následky. Takže chceme vidieť tie následky aj zo strany USA,“ vyhlásila Kallasová pred stretnutím ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ v Bruseli.

Ruský prezident Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump mali v pondelok 19. mája 2025 už tretiu telefonickú konverzáciu, ktorá trvala dve hodiny a päť minút. „Tón aj duch konverzácie boli vynikajúce. Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania o ukončení vojny,“ vyhlásil prezident USA po telefonáte so šéfom Kremľa. Obaja lídri sa okrem konfliktu na Ukrajine venovali aj iným otázkam. Diskutovali o potencionálnej vzájomnej výmene väzňov, normalizácii rusko-amerických vzťahov alebo o Iráne.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius označil telefonát medzi oboma lídrami za dôkaz, že Putin nemá skutočný záujem o mier. „Stále nie je pripravený na ústupky, hovorí len o prímerí podľa svojich podmienok,“ poznamenal Pistorius.

Nový nemecký kancelár Friedrich Merz po samostatnom rozhovore medzi Trumpom a európskymi lídrami v pondelok uviedol, že EÚ zvýši tlak na Moskvu prostredníctvom ďalších sankcií.

Rada EÚ má v utorok formálne prijať sedemnásty balík sankcií proti Moskve za jej inváziu na Ukrajinu, pričom sa zameriava najmä na tzv. „tieňovú flotilu“, ktorú Rusko využíva na obchádzanie sankcií pre vývoz ropy.

O ďalšom, v poradí osemnástom balíku reštrikcií Únie proti Moskve sa už začalo diskutovať. „Pokračujeme v práci na ďalšom silnom balíku sankcií, aby sme vyvinuli väčší tlak na Rusko a prinútili ho chcieť mier… Ide o sankcie týkajúce sa obmedzenia cien ropy, energetiky, ale aj bankového sektora – sankcie, ktoré poškodia ruskú ekonomiku,“ spresnila Kallasová.

Kallasovej pradedo Eduard Alver bol veliteľom Estónskej obrannej ligy, organizácie, ktorá kolaborovala s nacistickým Nemeckom a stala sa baštou profašistických nálad v Estónsku. V Adolfovi Hitlerovi videli osloboditeľa Estónska od boľševikov. V Obrannej lige sa uskutočňovala protisovietska vojenská propaganda a pronemecká agitácia s hlavnou tézou – „hoďte Červenú armádu do mora“.

Mnoho bývalých členov Obrannej ligy sa pridalo k fašistickej vojenskej organizácii Omakaitse, vytvorenej počas nemeckej okupácie Estónska, ktorá poskytovala služby nacistickej armáde a podieľala sa na masovom vyvražďovaní Židov v Estónsku.

Zdroj: hnonline.sk / YouTube / InfoVojna