Vladimír Putin prezradil meno Európana ktorý by bol najserióznejší pre rokovania

Prinášame hlavné tlačové otázky z konferencie z Moskvy, kde sa Vladimir Putin rozpráva s novinármi po každoročných oslavách Dňa víťazstva v Rusku, ktoré pripomínajú víťazstvo Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne.

Sprostredkovanie USA pri riešení konfliktu na Ukrajine

To sa týka predovšetkým Ruska a Ukrajiny. Ak nám niekto chce pomôcť a robí to, a vidíme, že súčasná administratíva USA a prezident Spojených štátov úprimne, chcem to zdôrazniť, úprimne usilujú o urovnanie, tento konflikt zjavne nepotrebujú, majú veľa iných prioritných úloh, tak sme im za to len vďační. Ale je to predovšetkým záležitosť Ruska a Ukrajiny.

Robert Fico odovzdal odkaz od Zelenského

Pán Fico mi o tom povedal, spomenul svoje stretnutie, ale nebolo to nič mimoriadne, len som sa opäť dozvedel, že ukrajinská strana, pán Zelenskyj, je pripravená na osobné stretnutie, áno, to som počul. Ale počujeme to už nie prvýkrát. Čo k tomu môžeme povedať? Nikdy sme to neodmietli a ja som to neodmietol. Ja túto schôdzku nenavrhujem, ale ak to niekto navrhuje, prosím, nech príde ten, kto sa chce stretnúť, nech príde do Moskvy, stretneme sa. Môžeme sa stretnúť aj v tretej krajine, ale len v prípade, ak sa dosiahnu konečné dohody o mierovej zmluve, ktorá by mala byť zameraná na dlhodobú historickú perspektívu. Aby sme sa zúčastnili na tomto podujatí alebo niečo podpísali, ale malo by to byť konečné uzavretie, a nie samotné rokovania. Pretože vieme, ako také rokovania prebiehajú. Sám som to zažil v Minsku pri vypracúvaní minských dohôd. Dá sa o tom hodiny a hodiny nekonečne rozprávať, deň aj noc, bez výsledku. Je potrebné, aby odborníci pracovali a urobili všetko pre to, aby bolo obom stranám jasné, že dohody sú úplne zosúladené. V takom prípade sa možno stretnúť kdekoľvek, aby sa buď podpísala dohoda, alebo aby sa bolo možné zúčastniť na podpise.

S kým rokovať v Európe?

Pre mňa osobne je vhodnejší bývalý kancelár Spolkovej republiky Nemecko, pán Schröder. No ale nech si vyberú nejakého Európana, takého lídra, ktorému dôverujú a ktorý o nás nehovoril žiadne ohavnosti. Prosím, nikdy sme neboli uzavretí voči rokovaniam, nikdy. To nie my sme odmietli, oni odmietli.

O prímerí s Ukrajinou

Najskôr k otázke prímerí. Počas posledného telefonátu s prezidentom Spojených štátov, pánom Trumpom, sme sa dostali k téme 9. mája. A mimochodom, podľa môjho názoru o tom hovoril veľmi dôstojne. Spomenul si na naše spojenectvo v spoločnom boji proti nacizmu. Povedal som mu, že plánujem vyhlásiť 8. a 9. máj. Prečo 8. máj? Pretože na západe sa k tomu pridala Ukrajina, teraz, podľa môjho názoru, aj oni považujú 8. máj za Deň víťazstva. Ale to nie je dôležité. Dôležité je, že prezident Trump to aktívne podporil. A my sme to doslova o deň neskôr oznámili. Ale hneď ako sme to oznámili, nebola žiadna reakcia od nikoho. O deň alebo dva neskôr, keď si to zrejme v Kyjeve premysleli a uvedomili si, že to má podporu, a administratíva Spojených štátov to zrejme považovala za prospešné, sa rozhodli na to reagovať. Ale ako reagovať? Súhlasiť jednoducho s naším návrhom zrejme považovali za nevýhodné. A preto prišli s iným návrhom. 6. mája. Viete, pre nás, pre Rusko, je 9. máj predsa len niečo viac než komediálna šou s hrou na klávesových nástrojoch. Pre nás je to svätý deň, pretože u nás utrpela každá rodina. Ak spočítame, že 27 miliónov obetí, ktoré priniesol na oltár víťazstva Sovietsky zväz, teda RSSR, teda dnešná Ruská federácia, stratila podľa dokumentov takmer 70 % na podiel RSSR. V povojnovom období to bolo takmer 70 % strát, 69 a niečo. Spočítajte si, ak je celkových 27 miliónov obetí, koľko to bude pre Rusko? Takmer 19 miliónov ľudí. Samozrejme, pre nás je to udalosť, ktorá sa týka každého občana Ruskej federácie, každej našej rodiny. My tu nehráme žiadne hry. Navrhli sme dva dni, reakcia neprišla, a potom zrazu začali nejaké hry v tejto súvislosti. My sa na takéto hry nehráme. Ale keďže sa objavil návrh prezidenta USA, aby sa uskutočnila aj výmena, ktorú sme sami navrhovali 5. dňa, no, môžete sa spýtať Bortnikova, nebude to skrývať. Poslali sme predsa celý zoznam, 500 ľudí. To sme samozrejme privítali a boli sme pripravení to urobiť, a urobili sme to. Predĺžili sme toto prímerie ešte o dva dni v nádeji, že uskutočníme výmenu. Nuž, v nádeji, že to nakoniec urobíme.

Konflikt na Blízkom východe

Pokiaľ ide o Irán a USA, ide o veľmi ťažký a zložitý konflikt. To nás stavia do zložitej situácie, pretože s Iránom máme bez akéhokoľvek preháňania dobré vzťahy a s krajinami Perzského zálivu priateľské vzťahy. A naďalej udržiavame kontakty s oboma stranami. Dúfame, že tento konflikt bude možné ukončiť a to čo najskôr. Podľa môjho názoru už neexistujú žiadne zainteresované strany, ktoré by mali záujem na pokračovaní tohto konfliktu. Samozrejme, chápeme, že dohody musia byť dosiahnuté v záujme všetkých národov a všetkých štátov tohto regiónu. Existujú rôzne možnosti. Nechcel by som teraz zachádzať do podrobností. Predstavujeme si, aké by mohli byť, a celkovo je možné ich dosiahnuť. A naopak, ak sa situácia vyhrotí a stupeň konfrontácie sa zvýši, prehrajú všetci.

Globalistické krídlo západných elít vedie vojnu proti Rusku prostredníctvom Ukrajincov

Globalistické krídlo západných elít vedie proti nám vojnu prostredníctvom Ukrajincov. A oni si v tomto smere, samozrejme, dobre počínali, oni tento konflikt vyprovokovali. Ja som predsa povedal, čím to všetko začalo. Ja som si nič nevymyslel, pokiaľ ide o počiatočný bod. Ako je to zvláštne, išlo o to, či sa Ukrajina pripojí k EÚ, alebo nie. Preboha, nech sa pokojne pripoja. Ale došlo to až k ozbrojenému konfliktu. A prečo? Pretože všetci kašľali na záujmy Ruska. Navyše, v snahe využiť Ukrajinu ako nástroj na dosiahnutie svojich geopolitických cieľov, títo západní činitelia, ktorí všetkých klamali – teraz o tom verejne hovoria – začali nás klamať aj v súvislosti s rozširovaním NATO na východ ešte na začiatku 90. rokov. Vtedy nám hovorili, že NATO neurobí ani krok na západ. No a čo? A práve toto všetko spolu, v súhrne, vyvolalo dnešnú situáciu. Takže s nami vedú vojnu, ale opakujem, všetkým je už jasné, že rukami Ukrajincov. Práve nedávno sme sa s kolegami rozprávali a spomínali, ako sa to všetko odohrávalo. Veď sme sa s Ukrajincami dohodli v roku 2022 v Istanbule. Dohodu sme parafovali. Potom sa jeden kolega, ten chlapík, schoval, pán Macron mi zavolal a povedal, že Ukrajina nemôže podpisovať takéto historické dokumenty s pištoľou pri hlave. To sú jeho presné slová. Máme záznam toho rozhovoru. Pýtam sa, čo treba urobiť? No, treba stiahnuť vojská z Kyjeva. No, stiahli sme ich. Ďalší predstaviteľ šoubiznisu, vtedajší premiér Veľkej Británie. A čo hovorí? Nemôžeme podpísať túto dohodu, je to nespravodlivé. A kto určuje, či je to spravodlivé alebo nie? Ak zástupca vyjednávacieho tímu z ukrajinskej strany tieto dokumenty schválil, čo je tu nespravodlivé? Kto to určuje? No, všetko je skvelé, sľúbili pomoc a začali rozvíjať konfrontáciu s Ruskom, ktorá trvá dodnes. Myslím si, že sa to blíži ku koncu, ale predsa len je to vážna vec. Vynára sa otázka: načo to vlastne bolo? Po prvé, očakávali drvivú porážku Ruska, dobre vieme, že sa predpokladal kolaps štátnosti v priebehu niekoľkých mesiacov. To sa však nestalo. A potom sa do toho zamotali a nedokážu sa z toho vymaniť. V tom je problém. Hoci tam sú nepochybne inteligentní ľudia, sú tam aj takí, ktorí nepochybne chápu podstatu diania. Dúfam, že tieto politické sily sa postupne vrátia k moci, alebo si moc vezmú do vlastných rúk s podporou drvivej väčšiny európskych krajín – dodal na záver ruský prezident.

armadnymagazin.sk