Vláda ešte nie je a rozoberanie koalície prozápadnými liberálmi už úspešne začalo

Progresívna a euroatlanticky bezhranične oddaná prezidentka Zuzana Čaputová začala testovať súdržnosť novovzniknutej vládnej koalície Smer-Hlas-SNS.

A zdá sa, že koalícia po sebavedomom vypálení prvých odvetných nábojov jej na túto taktiku skočila a pomaly vystrkuje bielu porazeneckú zástavu pripustením obetovať R.Huliaka.

SNS najskôr zásadovo odmietla námietky prezidentky, na ktorých svojvoľnosť a neústavnosť poukázali viacerí právnici. Najnovšie však aj národniari pripúšťajú možnosť buď výmeny nominácie Huliaka alebo výmeny rezortu za iný.

SNS nebude blokovať vymenovanie vlády – oznámil zvolený poslanec parlamentu za SNS Tomáša Tarabu v diskusnej relácii televízie Markíza Na telo. Pripustil, že v prípade, že by bolo potrebné zmeniť nomináciu (sic! – už sa ustupuje) na post šéfa envirorezortu existujú viaceré alternatívy. V hre je podľa neho aj nový kandidát (obrat o 180 stupňov) či výmena rezortov v rámci koalície (obrat o 360 stupňov navracia koaličnú dohodu do bodu nula).

Čo to všetko znamená?

Nič iné len to, čo chcela Z.Čaputová v skutočnosti docieliť – tlak sa presunul dovnútra koalície, čo by vytvorilo nechcené trecie plochy už pri samotnom jej vzniku.

A to je zásadná strategická chyba novej vládnej moci, lebo Čaputovej mandát definitívne skončí o osem mesiacov (15. júna 2024).

Aj líder Smeru-SD Robert Fico uprednostnil pragmatizmus ústupkov pred principiálnym trvaním na svojom návrhu členov vlády.

Na jednej strane síce správne tvrdí, že prezidentka Čaputová naťahuje vymenovanie novej vlády a jej argument nevymenovať kabinet s Rudolfom Huliakom je podľa neho absurdný. Overtonovo okno práve na bezprecedentný tlak hlavy štátu však pootvoril aj Smer, keď Fico pripustil kompromis, že prezidentka môže vymenovať vládu bez Huliaka a vedením ministerstva životného prostredia môže poveriť iného člena vlády.

Všetci vedia, že táto možnosť je síce legitímna, legálna a že Z.Čaputová sama niečo podobné už urobila, ale zároveň sa vie, že táto cesta je zarúbaná, lebo si len kupuje čas, ale nie je riešením, len odsúva ďalší stret s prezidentkou, ktorá už zrejme a zjavne pomáha progresívcom v opozícii kaziť imidž novej vládnej koalícii.

Súčasne vzdor paláca navyše mobilizuje liberálne zálohy tretieho sektora – v prípade klimatofóbie naviazanej dokonca na jej partnera – ktoré sa už klasicky vložili do ďalšieho (tentoraz už povolebného) politického boja. Huliak totiž nie je skutočný dôvod, je len symbol a novo vytýčená kóta ideologickej vojny progresívcov so zvyškom Slovenska.

Čím skôr koalícia začne rozmýšľať analyticky a nie politicky, tým skôr môže túto progresívcami vyhlásenú ideologicko-kultúrnu vojnu vyhrať. Bez tohto víťazstva totiž koalícia nebude môcť upratať nielen v treťom sektore.

Rafael Rafaj