Vitamíny z ihličia

Vedci a lekári z obliehaného Leningradu pochopili, že okrem hladu čakal na obyvateľov mesta aj ďalší strašný nepriateľ – skorbut. V prvej svetovej vojne zomrelo na skorbut toľko ľudí, ako pozabíjali bomby a granáty. Skorbut je sprevádzaný nervovými poruchami, deštrukciou svalového tkaniva, stratou zubov, krvácaním. Kyselina askorbová je potrebná na boj proti skorbutu.

Vo Vitamínovom inštitúte, ktorý viedol profesor A.A. Schmidt, pod vedením A.D. Bezzubova okamžite začali vyvíjať liek obsahujúci vitamín C. Ako zdroj kyseliny askorbovej bolo zvolené ihličie zo stromov. Už pred 200 rokmi v Rusku sa ihličie používalo na liečbu skorbutu a dokonca sa vyvážalo do lekární v západnej Európe. Používalo sa tiež počas rusko-švédskej vojny. Navyše na blízkom predmestí Leningradu rástol spoľahlivý zdroj tejto suroviny – ihličnaté lesy.

Už 15. októbra 1941 bol pripravený návrh pokynov na výrobu ihličnatých nálevov. Technologický cyklus bol celkom jednoduchý: vetvičky sa triedili, umyli, ihličie sa oddelilo od dreva, znova sa umylo a drvilo. Potom sa vitamín C extrahoval ošetrením rozdrvených ihličiek 0,5 % roztokom kyseliny octovej alebo citrónovej. Získaný nálev sa prefiltroval a naplnil do sklenených fliaš alebo sudov. Tento zelenkastý kyslý nápoj sa ešte nepodobal liečivej zmesi. Liehovary, továrne na vitamíny a iné podniky, od novembra 1941 museli vyrábať viac ako dva milióny ihličnatých nálevov denne. Zloženie a kvalita nálevu bola neustále sledovaná. Jedna osoba potrebovala 20 mg kyseliny askorbovej denne, toto množstvo obsahovalo 100 – 200 g ihličnatého nálevu.

S pomocou zamestnancov ústavu boli rýchlo zorganizované ihličnaté technologické inštalácie v nemocniciach, podnikoch, vedeckých a vzdelávacích inštitúciách a v niektorých vojenských jednotkách. Ako pripravovať ihličnaté nálevy doma bolo opakovane vysielané v rádiu Leningrad. Každé ráno sa vychudnuté ženy vybrali do lesa, narezali ihličnaté vetvičky, napchali nimi vrecia a na vozoch a saniach ich odvážali do odberných stredísk. Bola to drina. Vojenská rada frontu dávala týmto zberačom vojenský potravinový prídel.

Pre nemocnice, detské ústavy sa odporúčalo ďalšie antiskorbutikum – polievka z naklíčeného hrachu. Naklíčené semená rastlín boli známe tým, že obsahovali vitamín C, takže hrach sa musel pred uvarením polievky namočiť a naklíčiť. Jedna miska polievky obsahovala asi dve dávky kyseliny askorbovej.

Stalo sa, že rozbor vzorky polievky z jednej nemocnice ukázal, že vitamín C tam vôbec nie je. Vzorky boli niekoľkokrát vymenené – výsledok bol rovnaký. Čo sa deje? Rozhodli sme sa porozprávať s kuchárom: akým postupom varíte? Ukázalo sa, že kuchárka využila skúsenosti niektorých gazdiniek a do polievky pridala sódu bikarbónu. Polievka bola teda uvarená rýchlejšie a ušetrila sa tým vzácna energia. Zároveň sa však zničila kyselina askorbová, čo žena, samozrejme, netušila.

Leningradčanom veľmi pomohli nálevy z ihličia a hrachové polievky. V obliehanom meste sa vďaka tomu nevyskytla žiadna epidémia skorbutu.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info