Vitajte v „pandemickom absolutizme“

Právomoci rozhodovať v štáte si vyhradili pandemická komisia, krízový štáb a kdesi na konci formálne vláda a jej predseda, ktorý sa tvári, že riadi krajinu cez facebookové dekréty, píše komentátor Dag Daniš v denníku Postoj.

To, čo sa udialo cez víkend, nesie známky nastupujúceho „pandemického absolutizmu“. Teda režimu, v ktorom úzka skupina ľudí diktuje pravidlá a rozhodnutia bez otvorenej diskusie, bez štandardnej ústavnej kontroly a s potláčaním odporu a kritiky. Parlament, právo, zástupcovia verejnosti a firiem, slobodná občianska spoločnosť… To všetko išlo nabok. Do kúta. 

Právomoci rozhodovať si vyhradili pandemická komisia, krízový štáb a kdesi na konci formálne vláda a jej predseda, ktorý sa tvári, že riadi krajinu cez facebookové dekréty. A trhá v zuboch každého, kto má výhrady. 

Jediný, kto sa postavil proti zatváraniu reštaurácií, ďalším obmedzeniam v obchodoch a likvidácii tisícok pracujúcich ľudí, bol minister hospodárstva Sulík. Pobúrilo ho, že rozhodnutia sa robia bez dátových analýz o šírení alebo nešírení epidémie v zatváraných prevádzkach. Odpovede na otázky nedostal a následne z krízového štábu – poradného orgánu vlády – odišiel (čo bola chyba). 

Namiesto požadovaných podkladov, argumentov a dát potom prišli od premiéra osobné útoky a výčitky: že Sulík je nepriateľ spoločnosti, že jeho vinou zomrú desiatky ľudí, že je ako Kotleba a že SaS by si mala hľadať iného lídra.

Sulík dopadol ako iní kritici pandemických opatrení. Bol okamžite lynčovaný zo všetkých strán. Politicky aj mediálne.

Samozrejme, každý súdny človek by mal chápať, že vláda musí bojovať proti pandémii a chrániť životy slabších. Aj tí najzarytejší odporcovia „alarmistov“ dnes musia uznať, že súčasná dynamika šírenia vírusu si vyžaduje opatrenia. Vrátane preventívnych. Súčasne však treba pripomínať, že opatrenia majú byť v civilizovanej spoločnosti podložené dátami, cielené a primerané hrozbe. Nie nepremyslené, plošné a prehnané.

Ešte stále platí, že tu máme dve pandémie. Jednu veľkú virtuálnu. Druhú menšiu reálnu.

Čo sa deje s dátami

Pod tú virtuálnu sa podpísali hlavne prestrelené varovania expertov o miliónoch nakazených a desiatkach tisíc ľudí, ktorí vraj budú v jednej chvíli naraz v nemocniciach.
A podpisujú sa pod ňu aj denné štatistiky a čísla, ktoré sa tvária reálne. V skutočnosti sú však skôr v nominálnej rovine. Totiž: pozitívne testovaný automaticky neznamená nakazený či chorý.

Veľká skupina „pozitívnych“ má v tele bezvýznamne nízku nálož vírusu, ktorá nevedie k rozvoju ochorenia a dokonca ani infekčnosti. Podľa viacerých vedcov vrátane tých z Harvardu, ktorých citoval The New York Times, môže v niektorých lokalitách medzi pozitívne testovanými figurovať až 90 percent klinicky zdravých ľudí, ktorí nepredstavujú medicínske ani epidemické riziko a mali by byť zo štatistík vyradení.

zdroj: infovojna.sk