VIDEO: Michelko o Naďovom plieskajúcom biči a bezcharakternosti koaličných poslancov, ktorí siahli až na dno zrady voči vlastnému národu & rozbíjaní opozície namiesto zjednocovania

Publicista a politický analytik Roman Michelko hovorí vo svojom videoblogu o okolnostiach ratifikácie okupačnej dohody s USA vládnou väčšinou.

Dráma s názvom zmluva DCA“ vstúpila do svojho posledného dejstva. Napriek masívnym protestom obyvateľstva túto zmluvu ratifikovalo 79 poslancov. Koalícia však za to zaplatí. Už priebeh rokovania jasne ukazoval, že to bude draho vykúpená zmluva. Opozícia urobila, čo bolo v jej silách, každý subjekt postupoval podľa svojich schopností. Bohužiaľ. To, čo urobil poslanec Stanislav Mizík, že púšťal v pléne sirénu, v konečnom dôsledku viedlo k zámienke predsedu parlamentu Borisa Kollára, aby predčasne ukončil rozpravu. Vďaka tejto hlúpej a nepremyslenej provokácii tak na pôde parlamentu neodznelo mnoho argumentov proti zmluve. Faktom je, že do poslednej chvíle nebolo jasné, ako to nakoniec dopadne.

Metódy hrubého nátlaku a manipulácie prekročili akúkoľvek prijateľnú mieru. Hurbý nátlak sa robil na poslanca Juraja Gyimesiho, ktorému sa vyhrážali vyhadzovom z parlamentu, ako aj na poslanca strany SME RODINA Patricka Linharta, ktorý ešte deň pred hlasovaním verejne vyhasil, že zmluvu nepodporí. Čo naňho našli? Aké metódy zastrašovania v jeho prípade použili? Verme, že pravda skôr alebo neskôr vyjde najavo!

No a čo opozícia? Okrem nešťastnej akcie Stanislava Mizíka protesty veľmi poškodilo vystúpenie Štefana Harabina. Tisíckrát vyvrátenú teóriu, že opoziční poslanci sa majú vzdať mandátu a že sú to podliaci, ktorým ide iba o koryto, sú jednak lživé, jednak podlé a jednak ich nepodporila absolútne žiadna právnická autorita, ako napríklad dlhoročný sudca Ústavného súdu Ján Drgonec, respektíve absolútne nikto. Toto vystúpenie bolo ťažkým gólom do vlastnej brány, k ničomu nevedie a ešte bolo aj logicky zmätočné. V istom videu Hrabin tvrdí, že USA po prijatí volebného zákona v Texase už neexistujú. Tak aký problém? To teda znamená, že zmluvu nemáme s kým podpísať! No na konci svojho protiopozičného vystúpenia vlastne nepriamo potvrdil, že aj keby sa opozícia vzdala mandátov, asi by koalícia dovládla, určite by totiž neprijala jeho interpretáciu, no ale potom by prišlo zúčtovanie. Neprišlo by nič. Nič by sa nestalo, okrem opovrhnutia, ktorého by sa poslancom dostalo. Oni sú, bohužiaľ, za svoje konanie nepostihnuteľní.

Boris Kollár zase prekonal ďalšie politické dno a vyfabrikoval megapolitický gýč. Správanie jeho klubu bolo krajne oportunistické. Údajne na klube povedal niečo v tom zmysle, že polovica národa je za zmluvu, polovica proti, takže tak bude hlasovať aj ich poslanecký klub. No a on sám ako jasne “hodnotovo” vyhranený politik sa zdrží. Môže toto niekoho presvedčiť? Je možné, že mu ešte niekto sadne na lep? Rád by som teraz videl voliča SME RODINA naživo, jeho myslenie je pre mňa ako z iného vesmíru.

Kádrovači a krágľovači nastupujú. „Súdružská úderka“ – skrachovaní novinári Ladislav Bariak a Kristián Čekovský plus morálny invalid Andrej Stančík spustili šialený povyk, keď si RTVS dovolila dať mi 15 sekúnd na vyjadrenie sa k banálnej politickej otázke. To sa ma naozaj až tak boja? Alebo len demonštrujú svoje super boľševické vedomie? To, že duchovní a morálni mrzáci vyliezli z dier, je v poriadku, ale to, že Rada STVS sa ich podnetom vôbec zaoberala, je cez čiaru. Nakoniec to, samozrejme, zmietli zo stola a redaktor, ktorý mal tú drzosť, že si ma dovolil osloviť, vyviazol bez trestu. Aspoň že tak. No a propagandistka Miroslava Kernová sa tiež pokúsila kopnúť si do mňa, ale v jej príspevku bolo toľko trápností, lží a hoaxov, že by sa ideálne hodili do skrípt pre žurnalistov ako odstrašujúci príklad.

Vlastizradní poslanci boli zverejnení a budú čeliť svojim činom, presne tak ako Vasil Biľak, Alois Indra, či Drahomír Kolder po roku 1968. Patrí im to a budú žiť s vedomím svojej zrady a svoje zlyhanie si budú musieť pred voličmi obhájiť. A takto je to v poriadku. Čo v poriadku ale nie je, je skutočnosť, že premiér Eduard Heger chce kvôli tomu zvolávať bezpečnostnú radu štátu. To je naozaj absurdné. Alebo je to akési freudovské prerieknutie, že sa za to vlastne vnútorne a nepriznanie sami hanbia? A za svoje zlyhanie nie sú ochotní niesť plnú osobnú zodpovednosť. V poriadku, ak to neunesú, nech sa vzdajú svojho päťtisícového platu a nechajú to iným. Nikto ich nenútil robiť takéto špinavosti. Ak ich však urobia, musia za to niesť aj zodpovednosť…

Viac vo videu:

Zdroj: YouTube Roman Michelko