VIDEO: Ako sa na Slovensku varia žaby

Ak čakáte vysokú kulináriu, budete sklamaní – dočkáte sa „len“ informáciami a faktami nabitého Pozdravu č. 12 slovenským občanom od Zoroslava Kollára. Ten si tú žabu do úvodu videa požičal zo známeho prirovnania o pomalom varení žaby. Tá z horúcej vody vyskočí, no keď ju vložíme do studenej vody, ktorú pomaly zohrievame, ani si nevšimne ako, a je uvarená.

Kollár tak na pár jednoduchých číslach ukazuje, ako sa zhoršila a vlastne stále zhoršuje napríklad dostupnosť bývania pre mladé rodiny, či pre jednorodičovské domácnosti. Vysvetlil, prečo je Slovensko riadené neefektívne. Pre príklad porovnal možnosti obyvateľa Slovenska zaobstarať si byt pred rokom 1990 a súčasnosťou, z čoho mu vyšlo, že v súčasnosti je to ďaleko náročnejšie. Uvažuje preto, či nenastal čas na zmenu.

Nezadržateľný trend

Ako jednu z príčin nižšej pôrodnosti vidí Zoroslav Kollár nedostatok možností zaistiť si vlastné bývanie. Vek, kedy si ľudia zakladajú rodiny sa zdvihol vysoko nad tridsať rokov a nízka pôrodnosť má neblahé následky na rozvoj Slovenska.

Deň daňovej slobody

„Je to pomyselná hranica, ktorá rozdeľuje rok do dvoch období. V prvom zarábajú daňovníci, teda občania na pokrytie výdavkov štátu a v druhom období zarábajú takpovediac pre seba,“vysvetľuje Zoroslav Kollár, ktorý si ako príklad vzal minulý rok, kedy bol týmto dňom 20-ty august. To znamená, že väčšiu časť roka pracujeme pre štát. Piodľa podnikateľa to svedčí o neefektívnom spravovaní štátu, o plytvaní našimi prostriedkami a tiež o neschopnosti politikov za posledných 35 rokov.

Mať strechu nad hlavou

Kollár pripomína, že od západnej Európy sa líšime aj tým, že kým v západnej Európe „vo vlastnom“ býva len zhruba 50-70 percent obyvateľov, na Slovensku má svoje meno na liste vlastníctva až 90 percent obyvateľov. Kollár vymyslel pojem Rok bytovej slobody. Ide o porovnanie toho, koľko Slovák musel na vlastné bývanie pracovať kedysi a koľko mu to trvá v súčasnosti.

Rok bytovej slobody

„Čo sa týka kvality aj veľkosti, iba taká malá kuriozita. Napriek tomu, že socializmus skončil pred 35 rokmi a priemerná dĺžka životnosti bytu je 50 až 100 rokov, tak stále 60 až 70 percent obyvateľov Slovenska býva v bytoch a domoch, ktoré boli postavené pred rokom 1990,“pripomína Kollár. V tom období malo na možnosť zakúpenia si bytu vplyv niekoľko faktorov – rozhodovali nie len príjem a lokalita, ale aj podmienky družstva.

Časy dávno minulé

„V 70-tych a 80-tych rokoch sa ceny bytov pohybovali v rozmedzí od niekoľkých desiatok tisíc korún, pričom priemerný mesačný plat bol okolo 2-3 tisíc korún. Priemerný občan mohol na kúpu bytu potrebovať aj niekoľko rokov, zvyčajne od 5 do 10 rokov, v závislosti od jeho finančných možností a schopností sporiť,“ pripomína Kollár situáciu s bytmi spred 40-50 rokov s tým, že aj štát poskytoval na kúpu bytu rôzne dotácie a úvery. Priemerný občan sa k vlastníctvu priemerného bytu mohol dostať v rozmedzí piatich až desiatich rokov.

Po r. 1990

Po prevrate bola možnosť odkúpiť si byty od bytových družstiev s tým, že  ste museli zaplatiť aj zostatkovú hodnotu, čo bolo možno tisíc korún.

„Pre porovnanie, súčasnosť: doba, za ktorú si priemerný občan môže kúpiť priemerný byt sa samozrejme líši v závislosti od viacerých faktorov, ako sú lokalita, cena nehnuteľnosti, priemerný mesačný plat a úrokové sadzby hypoték. V mnohých mestách sa cena nehnuteľnosti v posledných rokoch výrazne zvýšila,“ vysvetľuje Kollár s tým, že ak chcete priemerný byt kúpiť v Bratislave, robíte naň 10-20 rokov.

Tak ešte raz – rok bytovej slobody

„Takže ak rok bytovej slobody do roku 1990 bol jeden rok, tak v súčasnosti je to osem a pol roka. Dnes trvá občanovi takmer deväťkrát dlhšie, aby zarobil dosť peňazí na kúpu bytu,“ sumarizuje Zoroslav Kollár, ktorý určite nie je obhajcom tzv. socializmu. Čo teda chcel…? Skrátka len porovnať obdobie pred rokom 1990 so súčasnosťou a to, ako sa vtedy starali politici o občanov.

Nenastal čas na zmenu?

„Keď štatistika hovorí, že aj dnes býva 70 percent občanov v nehnuteľnostiach, ktoré boli postavené v časoch socializmu, tie domy nespadli, sú stále užívania schopné, tak je z toho zrejmé, že to asi nie sú perníkové chalúpky alebo domy z dreva a preglejky, ako sa stávajú v Spojených štátoch amerických,“ upozorňuje Kollár pýtajúc sa, či ozaj ešte nenastal čas na zmenu.

/ hlavnydennik.sk /