Veľké varovanie pre svet: Štyri hrozby môžu otriasť svetom

Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS), považovaná za centrálnu banku centrálnych bánk, varovala pred viacerými tlakovými bodmi v globálnej ekonomike, vrátane inflácie vyvolanej vojnou na Blízkom východe a obáv z ochladenia investícií do umelej inteligencie (AI), ktoré ohrozujú finančnú stabilitu.

V svojej výročnej správe BIS vyzvala tvorcov menovej politiky, aby „konali teraz“ a pomohli zabezpečiť stabilitu globálnej ekonomiky. Zástupkyňa generálneho riaditeľa BIS Andrea Maechlerová priznala, že situácia je zložitá.

BIS identifikovala štyri významné tlakové body pre globálnu ekonomiku, pričom prvým je inflácia spojená s vojnou na Blízkom východe, ktorá začala americko-izraelskými útokmi na Teherán. Uzavretie strategického Hormuzského prielivu, jednej z najdôležitejších energetických dopravných ciest, spôsobilo šok v globálnych dodávkach energií a zvýšilo ceny plastov a hnojív.

Ďalším bodom sú obavy o udržateľnosť investičného boomu v oblasti AI, ktorý podporuje globálny rast napriek krízam, ako boli minuloročné clá. BIS varovala, že prudký nárast kapitálových výdavkov na AI môže byť neudržateľný a predstavuje riziko korekcie na finančných trhoch.

Vysoká úroveň verejného dlhu je ďalším problémom, keďže centrálne banky môžu byť rozpoltené medzi potrebou zvyšovať úrokové sadzby na potlačenie inflácie a obavami, že to zvýši náklady na obsluhu dlhu a poškodí ekonomický rast.
BIS tiež vyjadrila obavy z rastúcej úlohy nebankových subjektov, ako sú hedge fondy, na trhoch s dlhopismi a v investíciách do AI, a vyzvala na väčší dohľad nad týmito operáciami.

„Je potrebná primeraná regulácia aj mimo bankového sektora, aby tieto subjekty mohli absorbovať riziká, ktoré prijímajú,“ povedala Maechlerová.

BIS vyzýva vlády, aby znížili úroveň dlhu, čo by pomohlo zachovať manévrovací priestor centrálnych bánk v prípade ekonomických otrasov. Maechlerová, bývalá členka správnej rady Švajčiarskej národnej banky, zdôraznila, že je nevyhnutné, aby centrálne banky mohli plniť svoj mandát s úplnou nezávislosťou.

„To je potrebné na ochranu základného verejného dobra, ktorým je cenová stabilita a dôvera v menu, bez ktorých ekonomika nemôže správne fungovať,“ povedala. Upozornila, že „centrálne banky vedia, že budú musieť robiť ťažké rozhodnutia, ktoré v čase ich prijatia nemusia mať politickú podporu.“

/ hlavnydennik.sk /