Valné zhromaždenie OSN pozastavilo členstvo Ruska Rade OSN pre ľudské práva

Za predmetnú rezolúciu hlasovalo 93 štátov, 24 bolo proti a 58 ďalších sa hlasovania zdržalo. Spojené štáty, členské krajiny EÚ, Británia a Ukrajina rezolúciu podporili, zatiaľ čo napríklad Čína, Sýria, Bielorusko a Rusko boli proti. 

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) pozastavilo vo štvrtok členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC). TASR túto informáciu prevzala od spravodajskej stanice Sky News.

Za predmetnú rezolúciu hlasovalo 93 štátov, 24 bolo proti a 58 ďalších sa hlasovania zdržalo. Spojené štáty, členské krajiny EÚ, Británia a Ukrajina rezolúciu podporili, zatiaľ čo napríklad Čína, Sýria, Bielorusko a Rusko boli proti.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Spomedzi tých, ktorí sa zdržali hlasovania, si najviac pozornosti zaslúžia India, Brazília, Saudská Arábia a Južná Afrika.

Odstavenie Ruska z UNHRC podporili aj Slovensko, Česká republika a zvyšok krajín EÚ, ale aj Švajčiarsko a Srbsko.

Návrh rezolúcie bol vypracovaný po obvineniach, že ruskí vojaci zámerne vraždili civilistov v ukrajinskom meste Buča. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba sa na Twitteri poďakoval všetkým 93 krajinám, ktoré rezolúciu podporili.

„Vojnoví zločinci nemajú čo robiť v orgánoch OSN zameraných na ochranu ľudských práv. Ďakujeme všetkým členským štátom, ktoré podporili príslušnú rezolúciu VZ OSN,“ napísal minister.

Ministri zahraničných vecí skupiny G7 ešte pred hlasovaním uviedli, že tí, ktorí sú zodpovední za „ohavné činy a zverstvá vrátane akýchkoľvek útokov na civilistov a ničenia civilnej infraštruktúry“ na Ukrajine, budú braní na zodpovednosť a stíhaní.

Ministri G7 tiež vyzvali Rusko, aby okamžite zastavilo ofenzívu na Ukrajine a varovali pred použitím chemických, biologických či jadrových zbraní.

Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Serhij Kyselycia pred hlasovaním uviedol, že činy, ktoré na Ukrajine páchajú ruskí vojaci, možno označiť za vojnové zločiny aj genocídu. Pripomenul pritom skoro 30 rokov staré udalosti v Rwande, keď podľa neho medzinárodné spoločenstvo umožnilo genocídu svojou ľahostajnosťou.

Ruský predstaviteľ za množiacich sa dôkazov o vojnových zverstvách opäť odmietol všetky obvinenia. Návrh rezolúcie vykresľoval ako súčasť snahy Washingtonu posilniť svoj vplyv.

Rusko obvinenia popiera od začiatku. Moskva o vojne na Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára, hovorí ako o „špeciálnej vojenskej operácii“. Scény z Buče, ktoré odsúdili viacerí západní predstavitelia, označuje za podvod.

USA počas Trumpovho prezidentovania odišlo z Rady OSN pre ľudské práva

Moskva označila snahy pozastaviť členstvo Ruska v Rade OSN pre ľudské práva za politické s tým, že ich podnikli krajiny, ktoré sa snažia pokračovať v „politike neokolonializmu ľudských práv“ v medzinárodných vzťahoch.

Ruský veľvyslanec pri misii OSN v Ženeve Gennadij Gatilov označil rezolúciu USA za „nepodloženú, ktorá dobre vyzerá na kameru – presne tak, ako to majú USA rady“, a obvinil Washington, že „zneužíva“ ukrajinskú krízu vo svoj prospech.

Ešte v júni 2018, počas prezidentovania Donalda Trumpa, USA samy odstúpili j Rady OSN pre ľudské práva a odsúdili mnohých jej členov ako „autoritárske vlády“ s „odpudzujúcimi záznamami v oblasti ľudských práv“. Minister zahraničných vecí Mike Pompeo vtedy povedal, že Washington „nebude akceptovať poučovanie od pokryteckých orgánov a inštitúcií, keďže Amerika… nezištne prelieva svoju krv a zdroje na pomoc bezbranným“. Pod vedením administratívy Joea Bidena sa USA do orgánu OSN vrátili v októbri 2021.

Jedinou krajinou, ktorá bola kedy vylúčená z Rady OSN pre ľudské práva, bola Líbya v roku 2011, keď NATO bombardovalo túto severoafrickú krajinu, aby pomohlo militantom zvrhnúť vládu Muammara Kaddáfího.

UNHRC je orgán OSN združujúci 47 štátov, ktorého deklarovaným cieľom je presadzovať a chrániť ľudské práva po celom svete a venovať sa prípadom ich porušovania.

Ruské členstvo bolo aktuálne v druhom roku obvyklého trojročného obdobia. Na vylúčenie člena UNHRC treba dvojtretinovú podporu takéhoto kroku vo valnom zhromaždení, pričom sa počítajú len hlasujúce krajiny.

Hovorca Kremľa vyjadril poľutovanie nad rozhodnutím Rady OSN pre ľudské práva

Kremeľ vyjadril vo štvrtok poľutovanie nad rozhodnutím Valného zhromaždenia OSN pozastaviť Rusku členstvo v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) v dôsledku jeho agresie voči Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zároveň priznal, že počas vojny už prišlo o život veľa ruských vojakov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Zarmútilo nás to,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre britskú stanicu Sky News v reakcii na pozastavenie členstva Ruska v UNHRC. „Budeme naďalej brániť naše záujmy za pomoci všetkých dostupných právnych prostriedkov,“ dodal Peskov.

„Utrpeli sme značné straty na životoch vojakov. A je to pre nás obrovská tragédia,“ povedal po anglicky Peskov v súvislosti s vojnou na Ukrajine, avšak presný počet mŕtvych neuviedol.

Rusko ešte koncom marca priznalo, že na Ukrajine prišlo už o 1351 vojakov a ďalších 3825 utrpelo zranenia.

Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina počas štvrtkového rozhovoru tiež obhajoval ruské vojenské ťaženie na Ukrajine vrátane tvrdých útokov na prístavné mesto Mariupol. „Mariupol bude oslobodený od nacionalistických práporov. Dúfame, že sa tak stane čím skôr,“ povedal a zopakoval, že Rusko nepácha na Ukrajine vojnové zločiny.

Zábery zachytávajúce mŕtvych civilistov v Kyjevskej oblasti označil Peskov za zinscenované a falošné, svoje tvrdenia však opäť nepodložil dôkazmi.

Zdroj: cas.sk / trend.sk / rt.com / InfoVojna