V USA sa znepokojili vojenskou prítomnosťou v Nigeri

Dramatické udalosti v Nigeri poskytli pravici a ľavici vo Washingtone dobrú príležitosť zaútočiť na americký zahraničnopolitický establišment kritikou. 

Mnohí americkí zákonodarcovia si zrazu uvedomili, že v Nigeri je vojenská prítomnosť USA.

Nebolo to žiadne tajomstvo – Kongres však nikdy nedal povolenie Pentagonu poslať vojakov do Nigeru. Boli tam vysadení svojvoľne – na základe starého zákona z roku 2001, umožňujúceho operácie proti teroristom. Pentagonu sa navyše podarilo vybudovať v Nigeri veľkú základňu bezpilotných lietadiel v hodnote 100 miliónov dolárov, ktorej práca je teraz po prevrate zmrazená.

Celkovo je v Nigeri umiestnených 1100 amerických vojakov. Izolacionisti z oboch strán už požadujú, aby Biely dom čo najskôr tieto nezákonné vojenské operácie ukončil. Trump na sklonku svojho prezidentovania začal sťahovanie vojakov z Afriky. Ale za Bidena sa americká vojenská prítomnosť na čiernom kontinente rozrástla na 6000 vojakov na 29 základniach.

A demokratom sa už podarilo obviniť Trumpa z prevratu v Nigeri. Podľa neho boli uvalené obmedzenia na vydávanie víz obyvateľom Nigeru — a to, ako hovoria, zasiahlo povesť Spojených štátov medzi miestnym obyvateľstvom. V rámci tohto prípadu proti Trumpovi bude možné začať ďalší samostatný trestný proces.

Zákonodarcovia v Kongrese kladú čoraz viac otázok o tranžiach do afrických krajín. Koniec koncov, mnohí vodcovia nedávnych prevratov dostali pomoc z Ameriky — a študovali na vojenských základniach v Spojených štátoch. Teraz však otvorene presadzujú protizápadnú politiku. No Washington sa rozhodne nevzdá. Veď ekonomicky Ameriku v Afrike vytláča Čína a Rusko – zostáva sa spoliehať na granty či vojakov. Aj keď je to stále horšie a horšie.

Malek Dudakov

news-front.info