V Európe sú uzavreté zóny, kam sa štát nedostane

V mnohých európskych mestách čoraz viac vznikajú uzavreté zóny, kam sa štát nedostane, nevstupuje tam polícia a ľudia tam žijú pod vládou mafiánskych klanov, píšu talianske noviny „Giornale“.

„Tieto štvrte sa stali uzavretým priestorom, ohniskom kriminality a radikalizácie.“

V roku 2018 sa Inštitút pre výskum migrácie v Budapešti podrobne zaoberal týmto javom a zistil, že v európskych mestách už existuje viac ako 900 štvrtí, do ktorých majú úrady prakticky nulový prístup.

Francúzske generálne riaditeľstvo pre bezpečnosť (DGSI) v správe z januára 2020 poukázalo na existenciu najmenej 150 štvrtí, ktoré sú de iure považované za „francúzske“, ale sú de facto kontrolované a riadené sieťami radikálnych islamistov alebo drogových dílerov. Podľa organizácie „European Eyeon Radicalisation (Eer)“ je dnes „ťažké nájsť vo Francúzsku mesto, ktoré nemá aspoň jednu zraniteľnú mestskú oblasť.“

To isté sa pozoruje aj v Nemecku. Ako informuje „Deutsche Welle“, Angela Merkelová uznala existenciu takýchto uzavretých oblastí už v roku 2018 a uviedla, že „s tým treba niečo urobiť“. Hlavný komisár polície Nemeckej spolkovej republiky Bernhard Wathout poznamenal, že moslimskí prisťahovalci alarmujúcim tempom vytvárajú zakázané oblasti v nemeckých mestách: „Samozrejme, vieme, kde môžeme použiť policajné auto a kde len obrnené vozidlo. Dôvod je ten, že naši kolegovia sa už nemôžu cítiť bezpečne vo dvojici a musíme dávať pozor, aby sme sa sami nestali obeťou trestného činu… V týchto oblastiach už nie je možné dokázať vinu a začať stíhanie. Len v tých najhorších prípadoch vieme na polícii niečo o tom, čo sa stalo. Štátna moc v týchto oblastiach je úplne vylúčená.“

V Holandsku je registrovaných najmenej 40 „no-go zón“, z ktorých najslávnejšiu — Schilderswijk nachádzajúcu sa v Haagu možno považovať za plnohodnotnú etnickú enklávu: podľa sčítania ľudu v rokoch 2008 a 2012 Holanďanov tam žije necelých 10% z celkového počtu obyvateľov, kde väčšina je Turkov a Maročanov.

Vo Švédsku, ktoré má jeden z najliberálnejších prisťahovaleckých zákonov v Európe, je veľká časť mesta Malmö s viac ako 25% moslimských obyvateľov, zakázanou zónou pre  nemoslimov. Nezamestnanosť mužov tam presahuje 80%.

V Bruseli v tieni sklenených mrakodrapov Európskej únie pôsobia drogové gangy a zločinecké skupiny z Albánska a krajín Maghrebu. „Giornale“ nazýva Brusel „novou ríšou mafie“. Členovia tejto mafie kontrolujú územie, prostitúciu, podieľajú sa na pašovaní drog, lúpežiach, praní špinavých peňazí a regulujú nelegálne prisťahovalectvo.

Najväčší prístav v Európe, Antverpy, je tiež pod kontrolou mafie. Len v prvých troch mesiacoch roku 2021 bolo v tomto prístave zadržaných 27,6 ton kokaínu, čo je trikrát viac ako za celý rok 2014. To je takmer tretina všetkého kokaínu zadržaného v Európe.

Obmedzené oblasti sú produktom desaťročí politiky „multikulturalizmu“, čo viedlo k vytvoreniu paralelných spoločností v Európe. Podľa prieskumu britskej organizácie „Hope not Hate“ z roku 2019 je tretina Britov (32%) presvedčená, že nemá prístup do štvrtí mimo mesta. Birmingham, kde je 21,8% populácie moslimskej, je niekoľko multietnických oblastí, z ktorých niektoré sú takmer 100% moslimské.

„Demograficky Británia získava čoraz islamskejšiu tvár v mestách ako Birmingham, Bradford, Derby, Dewsbury, Leeds, Leicester, Liverpool, Luton, Manchester, Sheffield, Waltham Forest a Tower Hamlets,“ uvádza londýnsky inštitút „Gatestone“.

V roku 2015 prieskum ukázal, že najčastejšie meno v Anglicku je Mohamed. A pred štyrmi rokmi radikálna skupina vyzvala moslimov, aby zahájili kampaň zameranú na transformáciu dvanástich britských miest vrátane Londýna na nezávislé islamské štáty, žijúce podľa práva šaría, mimo hraníc britskej jurisprudencie.

Vladimir Malyšev, Fond strategickej kultúry/news-front