V Dunaji objavili most, ktorý možno za sebou spálili rímski vojaci

Archeológovia a potápači poriečneho oddelenia Polície SR si naplánovali zdokumentovanie situácie a prípadne odobranie vzoriek na začiatok decembra, keď je nízka hladina rieky a dobrá viditeľnosť.

Archeológovia našli opracované kamene a drevené koly pravdepodobne mosta cez Dunaj zo začiatku tohto tisícročia pod hladinou Dunaja v lokalite Iža pri Komárne. Dlhodobo tam skúmajú bývalý rímsky vojenský tábor.

Na výskume spolupracujú archeológovia z Trnavskej univerzity (TU) a Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre, ktorí si prizvali policajných potápačov. Informoval o tom hovorca TU Matúš Demko.

Archeológovia a potápači poriečneho oddelenia Polície SR si naplánovali zdokumentovanie situácie vo vode a prípadne odobranie vzoriek na začiatok decembra (1. a 2. 12.), keď je nízka hladina rieky a dobrá viditeľnosť. Práca v teréne bola mimoriadne úspešná.

Podľa Miroslavy Daňovej z Katedry klasickej archeológie Filozofickej fakulty TU viditeľnosť dosahovala približne jeden meter. „Skúsenosť policajného potápača a zohratosť celého tímu umožnili ponoriť sa do Dunaja a zistiť situáciu na dne. Prekvapilo nás, že na dne okrem opracovaných kameňov objavil aj drevené koly,“ uviedla.

Rímsky vojenský tábor v Iži vznikol počas markomanských vojen okolo roku 175 a žilo v ňom zhruba 500 až 700 vojakov. Je zapísaný v UNESCO ako súčasť západného Dunajského limesu.

„Je na severnom brehu Dunaja, čo už nie je vlastné územie provincie Panónia. Je to exponované miesto, a tým je unikátne pre rímsku provinciálnu archeológiu v Európe vôbec. Takýchto miest nie je v Európe veľa,“ vysvetlila Daňová. S postupným oslabovaním ríše Rimania už neboli schopní udržať severnú hranicu.

Keď vojaci opúšťali tábor, doslova za sebou spálili most. „A práve aktuálny nález by mohol byť tým, ktorý hľadáme,“ nazdáva sa archeologička.

Odpoveď môžu ponúknuť práve objavené drevené koly. „Drevo je oveľa citlivejší materiál na degradáciu, preto je ich nález udivujúci. Na druhej strane vodné prostredie vytvára optimálne podmienky na uchovanie dreva na stovky aj tisícky rokov. A zároveň je to vynikajúci datovací materiál, v optimálnom prípade vieme určiť presný rok sťatia stromu,“ doplnila Daňová.

skspravy.sk