ÚS: Vláda odvolaním Ľubomíra Jahnátka z čela ÚRSO porušila jeho práva

Košice 27. januára (TASR) – Uznesením o odvolaní Ľubomíra Jahnátka z postu predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) z júna 2020 vláda SR porušila jeho základné právo na prístup k verejným funkciám a na inú právnu ochranu. Rozhodol o tom vo štvrtok Ústavný súd (ÚS) SR. Zároveň nevyhovel Jahnátkovmu návrhu na zrušenie uznesenia o jeho odvolaní.

„Ak by sa mali čo najstručnejšie vyjadriť dôvody tohto nálezu, tak to je deficit dôvodov takého aktu, akým je aj odvolanie predsedu úradu. Keďže tento akt dôvody neobsahoval, došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa,“ uviedol predseda III. senátu ÚS Peter Straka.

Jahnátek bol v minulosti ako nominant Smeru-SD ministrom hospodárstva. Do čela ÚRSO ho v júli 2017 vymenovala vláda Roberta Fica (Smer-SD), čo vtedajšia opozícia kritizovala. V júni 2020 ho z funkcie odvolal vládny kabinet pod vedením Igora Matoviča (OĽANO).

Návrh na odvolanie predkladal minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), v uznesení sa dôvody neuvádzali. Podľa materiálu Jahnátek nespĺňal zákonom stanovené požiadavky na výkon danej funkcie a došlo k porušeniu princípu nezávislosti ÚRSO v súvislosti s predložením novely zákona o regulácii sieťových odvetví poslancom NR SR Marošom Kondrótom (Smer-SD). Ten pre médiá uviedol, že novelu predkladal aj na pokyn ÚRSO. Pokiaľ by bola schválená, zvýhodnila by podnik Duslo, a. s., v ktorom Jahnátek v minulosti pôsobil. Materiál uvádzal aj konflikt záujmov v súvislosti s pôsobením Jahnátkovho syna v manažmente Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska, spoločného podniku ČEZ Bohunice, a. s., a Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a. s.

Bývalý šéf ÚRSO tieto dôvody pred ÚS odmietol. Sťažoval sa, že nebol ani informovaný o dôvodoch odvolania a nemohol sa k nim vyjadriť. Žiadal zrušiť príslušné uznesenie vlády a vec vrátiť na ďalšie konanie. Tretí senát ÚS mu však v tomto nevyhovel, keďže ÚRSO už má svojho predsedu – Andreja Jurisa. O finančnom zadosťučinení súd nerozhodoval, keďže oň sťažovateľ nežiadal. Vláda mu má nahradiť len trovy konania v sume zhruba 1440 eur.

„Napadnuté uznesenie vlády malo obsahovať, ktorý zo zákonných dôvodov na odvolanie sa v danom prípade uplatnil. Ten dôvod odvolania musí byť totiž známy nielen vláde, ktorá odvoláva predsedu úradu a rozhoduje o jeho odvolaní v zbore, ale musí byť s ním oboznámená aj osoba, ktorej sa odvolanie týka. Iba takýmto spôsobom sa zabezpečí nielen požiadavka transparentnosti rozhodovania vlády, ale aj preskúmateľnosti jej rozhodovania,“ konštatoval sudca spravodajca Martin Vernarský. Podľa US zároveň zrušením napadnutého uznesenia a vrátením veci na ďalšie konanie vláde nemôže dôjsť k obnove stavu pred porušením práv sťažovateľa.

veci-verejne.sk