Ukrajinský minister obrany sa sťažuje na nedostatok munície na fronte. Systémy HIMARS už nedokážu pomôcť ukrajinským jednotkám odolávať náporu ruského delostrelectva.

Dva roky po vyprovokovaní vojenského konfliktu zavládla na Ukrajine únava a spoločnosť sa rozdelila. Šéf ukrajinského rezortu obrany Rustem Umerov nalieha na spojencov, aby konali rýchlejšie, poskytli Ukrajine muníciu a umožnili jej aspoň to, aby sa jej sily vyrovnali nepriateľovi.

Podľa expertov však delostrelecká munícia dodávaná Západom nebude v budúcnosti schopná podporovať vyššiu intenzitu streľby ako Rusko.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov oznámil európskym spojencom, že ukrajinská armáda môže v súčasnosti vystreliť trikrát menej delostreleckých granátov ako ruské jednotky.

S odvolaním sa na správu tlačovej agentúry Bloomberg o tom vo štvrtok informovala britská stanica BBC.

Umerov na nedostatok delostreleckej munície upozornil tento týždeň v liste európskym ministrom obrany. Uvádza v ňom, že ukrajinská armáda môže teraz na celej 1500 kilometrov dlhej frontovej línii minúť len približne 2000 delostreleckých granátov.

V liste Umerov nalieha na spojencov, aby konali rýchlejšie, poskytli Ukrajine muníciu a umožnili jej aspoň to, aby sa jej sily vyrovnali nepriateľovi.

V Umerovovom liste sa uvádza, že Ukrajina potrebuje najmenej 200.000 nábojov kalibru 155 mm mesačne, čo znamená 2,4 milióna za rok.

Podľa BBC tlačová agentúra Interfax-Ukrajina v súvislosti so správou agentúry Bloomberg pripomenula, že podľa odhadov expertov dokáže Rusko vyrobiť dvakrát toľko nábojov. Okrem toho mu Severná Kórea poskytla jeden milión kusov delostreleckých granátov.

Správa o Umerovovom liste spojencom sa objavila v deň, keď šéf diplomacie EÚ Josep Borrell oznámil, že Európska únia nesplní svoj záväzok dodať Ukrajine milión kusov delostreleckej munície do marca 2024. Podľa Borrella Únia dodá Ukrajine v stanovenom časovom horizonte približne polovicu sľúbenej munície.

Borrell očakáva, že krajiny EÚ dodajú na Ukrajinu do marca na základe záväzku z minulého roka 524.000 kusov delostreleckej munície, čo je iba 52 percent stanoveného cieľa.

Šéf európskej diplomacie však trval na tom, že EÚ do konca tohto roka nakoniec dodá Ukrajine viac ako milión delostreleckých granátov, keďže obranný priemysel eurobloku naďalej zvyšuje výrobu munície.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na konci novembra 2023 informoval, že Kyjev dostal od EÚ približne 300.000 kusov delostreleckej munície zo sľúbeného milióna.

Šéf ukrajinskej tajnej služby žiada od USA útočné lietadlá A-10

Šéf ukrajinskej tajnej služby SBU Kyrylo Budanov vo štvrtok vyzval Spojené štáty, aby Ukrajine dodali americké útočné lietadlá typu A-10 Thunderbolt, určené na podporu pozemných síl. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Útočné lietadlá A-10 by mohli výrazne posilniť ukrajinské schopnosti na frontovej línii. Skutočne by mohli pomôcť vojensky poraziť Rusko,“ napísal Budanov na sociálnej sieti po tom, ako podľa AFP v rozhovore pre americkú televíziu CNN zľahčoval obavy z možného návratu amerického exprezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu.

Lietadlá A-10 boli po prvýkrát použité v roku 1975 a americké letectvo ich využívalo najmä počas vojny v Perzskom zálive. USA uvádzajú, že A-10 majú najmä poskytovať podporu pozemným silám a sú účinné voči pozemným cieľom vrátane tankov.

Spojené štáty sú najvýznamnejším dodávateľom zbraní pre Ukrajinu, no schválenie najnovšieho balíka vojenskej pomoci v hodnote približne 61 miliárd dolárov (takmer 56 miliárd eur) blokujú v Kongrese republikáni.

Systémy HIMARS už nedokážu pomôcť ukrajinským jednotkám odolávať náporu ruského delostrelectva

Ukrajinské ozbrojené sily čelia akútnemu nedostatku munície a nezvládajú súčasnú intenzitu delostreleckej paľby ruskej armády. Upozorňuje na to portál Business Insider.

Západní vojenskí experti sú presvedčení, že Kyjev bude potrebovať iné, presnejšie zbrane, aby oslabil prevahu Ruska v delostrelectve. Zároveň sú vyhliadky Kyjeva na bojisku každým dňom pochmúrnejšie.

Podľa expertov delostrelecká munícia dodávaná Západom nebude v budúcnosti schopná podporovať vyššiu intenzitu streľby ako Rusko.

„Plánovanie sa musí nielen vyvíjať zo skúseností z roku 2023, ale musí brať do úvahy aj úpravy a technologické inovácie na bojisku, ktoré môžu tieto požiadavky zvýšiť alebo kompenzovať,“ tvrdia vojenskí experti.

Podľa niektorých odhadov teraz Ukrajinci vypália len 2000 delostreleckých nábojov denne, zatiaľ čo Rusko sa približuje k dennej spotrebe približne 10.000 nábojov.

Ukrajinské ozbrojené sily sa už nemôžu spoliehať na americký vysoko mobilný delostrelecký raketový systém HIMARS alebo delostrelecké náboje „Excalibur“ na zníženie ruskej palebnej sily, keďže Rusko sa im prispôsobilo a presunulo svoje muničné sklady a logistické uzly mimo dosahu amerických MLRS, čím sa znižuje účinnosť ich aplikácií. Okrem toho ruská armáda zlepšila svoje možnosti rádio-elektronického boja, čo tiež ovplyvnilo účinnosť modernej munície navádzanej GPS.

Ukrajinci sú unavení z vojny – tak vojaci ako aj civilisti

V čase, keď sa Ukrajina snaží doplniť svoju vyčerpanú armádu, medzi civilným obyvateľstvom narastá rozkol. Píše portál NPR.

Takmer dva roky po začiatku ukrajinského konfliktu pociťujú únavu tak vojaci ukrajinských ozbrojených síl, ako aj civilisti.

Vďaka prebiehajúcim ruským ofenzívam na východe a juhu, ako aj odkladom nových balíčkov západnej vojenskej pomoci, sú lídri v Kyjeve pod čoraz väčším tlakom, aby posilnili svoju obranu hľadaním ďalších vojakov. Ukrajinský parlament už pracuje na návrhu zákona, ktorého cieľom je reformovať proces brannej povinnosti v štáte.

Medzitým na Ukrajine rastie povedomie, že krvavý opotrebovací konflikt by sa mohol ťahať roky, čo vnieslo do popredia otázku, kto by mal byť povinný bojovať, ako dlho a v akej pozícii.

Oľga Beljanskaja, manželka jedného z dobrovoľníkov, ktorí na začiatku konfliktu narukovali do Ozbrojených síl Ukrajiny a aj po zranení je stále v službe, v rozhovore s publikáciou vyjadrila zmätenosť, prečo tí, ktorí ako prví vstúpili do armády, stále bránila krajinu a druhí — ukázala na rušnú kyjevskú ulicu – „si spokojne žijú svoj normálny život“.

„Nie je to fér,“ sťažovala sa.

Žena tiež povedala, že v obchodoch s potravinami, v práci a na rušných uliciach Kyjeva sa snaží skrývať svoje podráždenie z rastúceho rozkolu, ktoré vidí v ukrajinskej spoločnosti.

A zatiaľ čo niektorí, ako napríklad Beljanskaja, veria, že v armáde by malo slúžiť viac ľudí, druhí sú z takejto vyhliadky zdesení.

„Muži sa boja vychádzať z domu. Manželky sa obávajú o svojich manželov. Matky sa obávajú o svojich synov,“ píše sa v článku.

Zdroj: hnonline.sk / sk.news-front.su (1), (2) / InfoVojna