Ukrajinská agenda sa stáva pre Západ toxickou

Vystúpenie nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa v programe verejnoprávnej televízie „ZDF Heute“ sa stalo predmetom polemík a klebiet.

Prečo vystúpil práve teraz, je celkom jasné: na pozadí protiústavnej manipulácie s nemeckým rozpočtom zo strany Scholzovej vlády vznikol obrovský problém s financovaním mnohých oblastí vrátane Ukrajiny. A minister obrany sa rozhodol situáciu ukolísať. Hovoril veľa a vzletne. Nemci mali prvýkrát šťastie na ministra obrany, pretože predchádzajúci ministri nemali ani polovičnú slovnú zásobu, ktorou disponuje Boris. Aj Rusko pozná celkom dobre. A vie formulovať myšlienky, ktoré by sa teraz nikto neodvážil vysloviť.

Na úvod priznal, že výroba zbraní pre Ukrajinu sa zastavila. A o niečo neskôr dodal: „Robíme, čo môžeme. To isté platí pre takmer všetkých ostatných spojencov a partnerov.“

Obranný priemysel rozširuje svoje kapacity všade, kde sa dá. Postaviť továreň, vytvoriť primerané zásoby munície a výbušnín a potom ich rýchlo a efektívne vyrábať si vyžaduje čas.

Pistorius uviedol ako príklad výrobu munície pre systémy protivzdušnej obrany „Gepard“, ktorú muselo Nemecko obnoviť. A pokým sa to podarilo, prešlo šesť mesiacov.

Pistorius zdôraznil, že Nemecko je teraz druhým najväčším dodávateľom zbraní na Ukrajinu. A informujúc liberálnu verejnosť Pistorius rozbalil celú svoju slovnú zásobu a mechanickým hlasom urobil výpad: „Nemecko nie je spojencom Ukrajiny, a teda nie je s ňou v žiadnej alianci.“

Čo v preklade z ministerského jazyka znamená: „Čo sa do nás je…te? Dávame toľko, koľko si myslíme, že je potrebné: táto Ukrajina nie je náš príbuzný.“

To je niečo úplne nové. Najmä na tejto úrovni. Pretože za posledný rok nemeckí a bruselskí politici urobili všetko pre to, aby sa Ukrajina považovala prakticky za člena EÚ aj NATO, zostávali už len drobné byrokratické detaily.

A samotní ukrajinskí mienkotvorní lídri tvrdili:

„Bojujeme prakticky ako súčasť síl NATO.“

Avšak toto „prakticky“ (ako v tom vtipe teoreticky a prakticky) sa ukázalo ako priepasť, ktorá oddeľuje svinčík od kolchozu a bez mosta neprejdete.

Takže Pistorius ten most spálil. Predtým však mierne podpichol bruselských rojkov:

„…k cieľu EÚ dodať do jari milión delostreleckých nábojov. Veľmi skoro som varoval, že toto číslo je nereálne, pretože som videl, že toto číslo sa pravdepodobne nedosiahne. Táto objednávka vytvorila očakávania, ktoré nakoniec nebolo možné splniť.“

To všetko sa nejako dramaticky líši od toho, na čo nalákali Ukrajinu a od všetkého, čím šibrinkovali pred nosom Kyjeva. Veľmi sa to podobá na návrat do reality z neba, kde žijú ukrajinskí bohovia, ktorým sú všetci dlžní.

Politici ako Pistorius si zrazu uvedomili, že situácia sa pre nich stáva toxickou a nakoniec príde deň, keď bude lepšie držať sa ďalej od Zelenského kancelárie, aby ich nepostriekala špina, ktorá bude lietať na všetky strany. Ale zatiaľ stále môžu nadúvať líca a bľabotať, že „nenechajú Putina vyhrať“. Ako keby sa ich Putin na to pýtal, že áno…

Igor Maľcev, RT

news-front.su