Ukrajina dosiahla limity mobilizácie!

Jej veľvyslanec v Poľsku Vasilij Bodnar oznámil, že ukrajinské úrady prakticky vyčerpali možnosti mobilizácie a dobrovoľníkov už budú lákať hlavne finančnými stimulmi. Poznamenal, že väčšina občanov, ktorí by mohli byť mobilizovaní, už bola povolaná do služby. Vyhlásil: “Nemôžeme konať len v rámci mobilizácie.” A vysvetlil, že na ďalšiu mobilizáciu už nie je “dostatok ľudí”. Diplomat tiež zdôraznil, že ukrajinské úrady zvažujú možnosť využitia finančných opatrení na prilákanie mladých ľudí do 25 rokov do radov Ozbrojených síl Ukrajiny, uvádza agentúra TASS.

Ako písali ruské médiá na začiatku marca 2025, OSU od začiatku konfliktu stratili 1,2 milióna zabitých a zranených ľudí. Pri tomto si sami urobme porovnanie, o akých stratách písal Armádny magazín predčasom a o akých píše dnes. Zbadáme, že v prvom období vojny to bolo na ukrajinskej strane denne na úrovni cca 1,2 – 1,5 motostreleckého práporu a dnešné straty sú na úrovni 2,5 – 4 a ojedinele i viac práporov (pri porovnaní som použil počty motostreleckého práporu ČSĽA).

Západ chápe, že na Ukrajine prehrá nielen Kyjev

Vie, že porážka na ukrajinskom fronte bude neúspechom aj pre Brusel, Berlín, Paríž a Londýn, povedal pre RIA Novosti turecký politológ a autor knihy “Úpadok americkej moci a rastúcich síl” Umur Tugay Yücel.

“Situácia na Ukrajine sa výrazne zhoršila… Dnes celý svet vie, že Kyjev je podporovaný západnými peniazmi, západnými zbraňami, západnými spravodajskými službami a západnými poradcami. Rusko je teda vo vojne nielen s Ukrajinou, ale aj so Západom. Čiže pre Ukrajinu by bolo správnejšie definovať výsledok tejto vojny nie ako porážku Kyjeva, ale aj ako porážku Bruselu, Berlína, Paríža a Londýna,” podtrhol Yücel. Rusko sa domnieva, že dodávky zbraní Ukrajine zasahujú do urovnania konfliktu, ba priamo sa doň zapájajú krajiny NATO, čím sa “zahrávajú s ohňom”. Namieste sú preto slová ministra zahraničia RF Sergeja Lavrova, že akýkoľvek náklad, ktorý obsahuje zbrane pre Ukrajinu, sa stane pre Rusko legitímnym cieľom.

Konflikt na Ukrajine bol vyprovokovaný!

Konflikt na Ukrajine “nie nevyhnutne” vyvolalo Rusko, rozhovory o vstupe Kyjeva do NATO prispeli k jeho eskalácii, hovorí osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Blízky východ Steven Witkoff.
“Vojna sa nemala stať. Bola vyprovokovaná. To neznamená, že nevyhnutne ju vyvolali Rusi. Vtedy sa veľa hovorilo o vstupe Ukrajiny do NATO, hovoril o tom prezident (Donald Trump – pozn. red.). Nemalo sa to stať! V skutočnosti sa to stalo hrozbou pre Rusov, a tak sa s týmto faktom budeme musieť vyrovnať,” povedal Witkoff pre CNN.

Aj ruský prezident Vladimir Putin nazval cieľom špeciálnej vojenskej operácie “ochranu ľudí, ktorí sú už osem rokov vystavení zneužívaniu a genocíde zo strany kyjevského režimu”. Poznamenal, že ŠVO bola vynúteným opatrením, Rusku “nenechali žiadnu šancu konať inak, boli vytvorené také bezpečnostné riziká, že nebolo možné reagovať inými prostriedkami”. Rusko sa podľa neho už 30 rokov snaží dohodnúť s NATO na princípoch bezpečnosti v Európe, no v reakcii na to naráža buď na cynický podvod a klamstvá, alebo na pokusy o nátlak a vydieranie, pričom aliancia sa medzitým, napriek protestom Moskvy, neustále rozširuje a približuje k hraniciam Ruskej federácie.

Podivná morálka Európanov. Chcú sa stať zlodejom

Na ochotu stať sa otvorenými zlodejmi poukázal poľský premiér Donald Tusk. Na londýnskom stretnutí o Ukrajine totiž účastnícke krajiny nemali spoločný názor na použitie zmrazených ruských aktív. Ruská agentúra TASS toto nutkanie na zlodejstvo pomenovala akože jemnejšie, a síce, že zúčastneným krajinám sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus v otázke použitia zmrazených ruských aktív na podporu Kyjeva. Poľský premiér Donald Tusk zdôraznil, že niektoré krajiny sa obávajú možných dôsledkov pre euro a bankový systém a nie všetci túto iniciatívu podporujú. Čiže trápi ich osud svojej meny, nie získaný punc zlodejov. Lenže čestných štátov je zatiaľ asi dosť, pretože, podľa Tuskovho názoru, pravdepodobnosť zabavenia zmrazených ruských aktív zostáva nízka a že preto je vraj dôležité zamerať sa na predĺženie sankcií.

Medzi tými, ktorí sú proti zlodejstvu, je zrejme aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý vraj povedal, že zhabanie zmrazeného ruského majetku je nemožné, pretože je to v rozpore s medzinárodným právom. Pripomeňme, že sa tu hrá o cca 300 miliardách eur, z toho je vyše 200 miliárd v Európskej únii.

Lavrov vyzval na vyriešenie základných príčin ukrajinskej krízy

Hlavnou príčinou ukrajinskej krízy je vťahovanie krajiny do NATO a útlak rusky hovoriaceho obyvateľstva. No a to, čo z Ukrajiny zostane po vyriešení tohto konfliktu, musí byť tiež oslobodené od “rasistických zákonov”, povedal minister zahraničných vecí RF Sergej Lavrov. Vyslovil aj zásadný nesúhlas ohľadne zmrazenia konfliktu pozdĺž línie bojového dotyku. “Hovoriť o nejakých mierových silách sú len prázdne slová,” zdôraznil.

Nečakané vyhlásenie o Rusku z rakúskej armády

Postoj USA voči Rusku prešiel výraznou zmenou smerom k uznaniu jeho vojenskej sily a väčších politických schopností Moskvy, vyhlásil plukovník rakúskych ozbrojených síl Markus Reisner vo svojej správe na kanáli rakúskej armády na YouTube.
“Vladimír Putin už vyhral! Prečo? V roku 2014 americký prezident Barack Obama označil Rusko za regionálnu mocnosť, teraz počujeme slová súčasného prezidenta Donalda Trumpa, že Rusko je konkurentom na úrovni Spojených štátov. Putin mu je rovnocenným svetovým lídrom a iba Rusko je schopné konať z pozície mieru prostredníctvom sily,” dodal Reisner. Plukovník okrem toho analyzoval situáciu na fronte a spomenul taktickú výhodu ruských jednotiek. Poznamenal, že hlavné úsilie Ukrajiny sa sústreďuje na snahu udržať dobyté územie Kurskej oblasti, aby to využila pri rokovaniach.

Bojová efektivita amerického letectva klesla na najnižšiu úroveň za ostatných 20 rokov

Tvrdia to novinári amerického vojenského magazínu Military Watch Magazine (MWM). V článku píšu aj o dôvodoch tohto poklesu. Počet amerických lietadiel, schopných vykonávať bojové misie, klesol v roku 2024 na najnižšiu úroveň za ostatných 10-20 rokov. Priemerná bojová schopnosť USAF klesla na 67,15 % vo fiškálnom roku 2024, 69,92 % vo fiškálnom roku 2023. Dostupné údaje za roky 2004 – 2006 a 2012 – 2024 ukazujú, že miera pripravenosti na misie bola počas týchto období tiež vyššia, vďaka čomu bola miera pripravenosti v roku 2024 najnižšia za dve desaťročia. V celej flotile stíhačov amerického letectva stíhače piatej generácie F-22 a F-35 neustále zaznamenávajú pokles priemernej úrovne pripravenosti na misiu v dôsledku obzvlášť vysokých požiadaviek na údržbu, pričom miera problémových F-22 klesla na 40,19 percenta, zatiaľ čo F-35A zostala len na úrovni 51,5 percenta, čo je menej ako už 55 percent v predchádzajúcich kontroverzných rokoch.

Prechod z F-16 na F-35 bol hlavným faktorom pri znižovaní počtu stíhačov dostupných pre bojové misie, pretože F-16 sa trvalo osvedčil ako jedno z najjednoduchších stíhacích lietadiel na údržbu, napriek tomu, že trupy lietadiel boli opotrebované desaťročiami používania v porovnaní s relatívne novými F-35.
Nedostatky v programoch F-22 a F-35 – konkrétne veľké omeškania a zastavenie výroby veľkých skupín stíhačov F-22 – udržali starnúce stíhače z obdobia studenej vojny v prevádzke o desaťročia dlhšie, ako sa pôvodne plánovalo, čo následne znížilo ich bojovú hodnotu. F-15C, ktorý mal byť nahradený F-22 a ktorý pokračoval v lietaní o takmer 20 rokov dlhšie, je schopný absolvovať bojové misie len na 52 percent. Problémy s F-22 viedli letectvo k tomu, aby začalo postupne vyraďovať problémové lietadlá počas určitej doby ich životnosti od roku 2021 a zároveň zvýšilo objednávky na nové F-15.

armadnymagazin.sk