Týždeň očami Pavla Urbana: Matovičova vláda je v troskách. Pellegrini už možno vyberá ministrov

Hádky, nekonečné rokovania koaličných partnerov a odkazy cez médiá a sociálne siete poznačili uplynulý týždeň na slovenskej politickej scéne. Obvykle sa snažím nájsť tri zaujímavé udalosti, tentoraz je to ťažké.

Všetko sa točí okolo ďalšieho pôsobenia slovenskej vlády. Dokedy? Všetci čakajú, čo v stredu prinesie rokovanie predsedníctva Kollárovej rodiny. Osobne neverím, že sa tým všetko skončí.

Ohrozuje nás korona, ale politici sa zaoberajú iba sebou

Čísla nakazených ochorením COVID-19 boli tento týždeň stále vysoké. Za celý čas som však nepočul ani jedného politika, aké kroky podnikneme, aby sme to zastavili. Prípadne aspoň vysvetlili, čo majú občania robiť podľa opatrení spred viac ako týždňa.

Pre premiéra Igora Matoviča je dôležitejšie fotiť sa pred ruskými vakcínami a útočiť hlava nehlava. Nezaostáva ani jeho najväčší oponent Ricgard Sulík, ktorý celú energiu sústredil na rekonštrukciu vlády. Asistovať mu v tom začala aj strana Za ľudí ktorá sama nevie, či prežije do najbližších volieb.

Myslím si, že už všetci obyvatelia Slovenska majú dosť súčasnej hádky politikov. Želajú si jednoducho pokoj. Stačí im, že každý deň musia tŕpnuť, či domov neprinesú pliagu, ktorá ohrozila cely svet a nie ešte čakať, kto nechutnejšie zanadáva na svojho koaličného partnera.

Ak sme si aj mysleli, že začiatočné hádky sú divadielkom pre verejnosť a všetko sa ľahko utrasie, súčasná situácia nasvedčuje, že sa to bude musieť prelomiť. Kto však bude ten, ktorý povie „koniec“ a spustí oponu?

Koaličným stranám predčasné voľby nevyhovujú

Jasné je, že väčšina koaličných strán sa bude snažiť zubami-nechtami zachovať súčasnú vládnu koalíciu. Predčasné voľby by totiž priviedli k moci tých, ktorých väčšina občanov pred rokom vyhnala z vládnych kresiel.

Občania ale už majú dosť hádok a potrebujú osobu, ktorá bude autoritou, nielen pre nich, ale aj pre partnerov vo vláde. Matovič ňou určite nie je. Vedia to určite aj v samom hnutí OĽANO, ale čo majú robiť? Odstaviť ho, keď im dal pozície, v ktorých sa pekne žije?

Katastrofálny pokles preferencií im nedáva spať a vedia, že predčasné voľby by boli pre nich pohromou. Ísť do nich s Matovičom v čele nie je žiadna výhra a neprekvapilo by prelietanie k stranám, ktoré poskytnú istotu.

Preto zatiaľ budú brániť svojho lídra, ale ak príde k lámaniu chleba, možno začnú uvažovať inak. Ide predsa o ich vlastný osud, ktorý je dôležitejší ako osud predsedu.

Sulíkova strana sa teší popularite aj vďaka Matovičovi. Nie, že by oslnil voličov, ale vzoprel sa Matovičovi, ktorý od samého začiatku ukazuje, že nemá na funkciu premiéra. Sulík si je však vedomý, že voliči nezabudli na jeho osudné rozhodnutie spred 10 rokov, ktoré znamenalo koniec vlády Ivety Radičovej a ďalších osem rokov bačovania Smeru-u.

Zopakovať to, by nebola dobrá vizitka tak pre voličov, ako aj pre potenciálnych partnerov. Veď, kto by chcel spolupracovať s osobou, ktorá už dvakrát podrazila partnerov. Preto aj on denne zdôrazňuje, že nové voľby nechce.

Za ľudí je v najhoršej situácii. Niekoľko mesiacov pred voľbami ich viacerí videli ako nového lídra koalície. Rok po voľbách je na hranici zvoliteľnosti a nie je isté, či by nové voľby strana prežila. Sama sa zmieta vo vnútrostraníckych bojoch a preto v žiadnom prípade za nové voľby nezahlasuje.

Líderka Veronika Remišová asi odkukala od Sulíka, že oponovaním Matovičovi možno získať preferencie a preto sa rozhodla pridať na jeho stranu. Ide asi o pud sebazáchovy a nie o zásadné rozhodnutie. Podobne ako v prípade OĽaNO neviem, ako by sa poslanci zachovali, lebo by to bol ich politický koniec.

Otázny je Kollár. Jemu by voľby možno prospeli

Úplne v inej situácii je Boris Kollár a jeho rodina. Osobne sa do konfliktov nezapája, snaží sa byť zmierovateľ a navonok podporuje Matoviča, ale nedbal by, ak by aj došlo k zmene v čele vlády. Niekto by povedal nemastný-neslaný, ale ide predovšetkým o politický kalkul.

V prípade volieb by mohol vystupovať ako ten, čo k tomu neprispel, voličov nesklamal a možno by mu to prinieslo aj nové hlasy. Predovšetkým tých, ktorí nedajú hlas súčasnej opozícii.

Po voľbách by už bol drahá nevesta a určite by nepohrdol ani ponukou Pellegriniho. Možno by prižmúril oči, keby musel vo vláde sedieť aj s Robertom Ficom. Samozrejme, musel by dostať veľmi peknú ponuku, a verte, jeho cena by bola vysoká.

V súčasnosti sa musel uspokojiť s dvoma ministerstvami a podpredsedom vlády, ktorý sám nevie, čo vlastne robí. Po predčasných voľbách by chcel určite viac. Preto aj nepriamo pripustil, že by sa nové voľby mohli aj konať.

Peter Pellegrini si je toho vedomý. Vie, že by neprešiel ako Vladimír Mečiar a jeho predchodca Fico, ktorí síce voľby vyhrali, ale nemali s kým ísť do vlády. On by nemal ten problém, lebo predsa je iný ako jeho učiteľ, ktorý ho do politiky priviedol.

Neprekvapilo by ma, keby už teraz robil zoznam ľudí, ktorí by do ministerských kresiel mohli byť dosadení. Vie, že hazard s referendom by mu nevyšiel. Lepšie je radšej teraz pritlačiť, aby ho do kresla priviedla práve súčasná vládna koalícia a nezopakovala sa situácia spred troch rokov, keď vystriedal Fica bez nových volieb.

Osobne si myslím, že sa všetko utrasie, lebo nikomu by nové voľby nepomohli. V čase, keď každodenne počítame nových mŕtvych a nakazených, nové voľby by mohli situáciu len zhoršiť. Každý z požiadaviek upustí a možno aj Matovič sľúbi, že sa zmení. Dá sa mu však veriť?

Autor: Pavel Urban

Zdroj: SITA