Trhanie uší (ne)Slovenským rozhlasom – „každým slovom prznená slovenčina“ 

…Asi takto by malo podľa skutočnosti – odozvy do počúvaného priestoru („rozhlasový éter“) znieť sebahodnotenie Slovenského rozhlasu, presnejšie hlavného vysielacieho okruhu Slovensko 1 – ak by sme mali parafrázovať vychvaľovaciu reč (seba hodnotiacu „reklamu“).

Predstavenstvo a hlásatelia si myslia opak – vraj „Slovensko 1“ je „každým slovom vyladené“…

Zrejme toľko rozhlasáci hovoria, že nemajú čas sa počúvať, lebo by sa museli červenať. Toľko jazykových chýb v rečníckom prejave sprostredkovateľov rozhlasového vysielania by sme inde ťažko hľadali.

„Huhňaviny“ píliace uši

U žien-hlásateliek vo väčšine šušlanie (sigmatizmus), rozprávanie nosom, nesprávna kadencia na konci zvýrazňovaných slov; u mužov sa objavuje ráčkovanie (rotacizmus), no najmä u oboch pohlaví sykavky (najmä pri výslovnosti ‚s‘ a ‚c‘)… Botox s napichanými perami alebo umelé zuby sa pre rozhlasové redaktorky zjavne profesionálne nehodia.

Najväčším kazom verejnoprávneho rozhlasového vysielateľa je však nadmerné  používanie cudzích slov, najmä anglicizmov a dokonca aj medzinárodného slangu, či technických novotvarov. Vysielateľ služby vo verejnom záujme (RTVS) má pritom presne určené povinnosti nielen používať, ale aj kultivovať štátny jazyk – spisovnú slovenčinu!

Kde sú tie lanské snehy, keď rozhlasoví redaktori pestovali slovenčinu ako batoľa v bavlnke…

V piatok (17. júna) o 15:45 v programe Popoludní (už nie „s rozhlasom“), ale v modernom, onakvejšom,  „svetovom“ ráze „s Ďurom Šimkom“ ma pri uvádzaní hlavného kurzu (globalistickej) témy „Kde ste boli najďalej od svojho domova“ doslova  zdvihol zo sedadla redaktor hláškou, že na Slovensku máme veľa „glob(e)trotterov“, ktorí mali zavítať do krajných kútov sveta. Niečo na spôsob novodobého („moderného“) Pacho hybského zbojníka.

Nechápem, prečo sa moderátori verejnoprávneho rozhlasu snažia priblížiť k súkromným vysielateľom v ich štýle a nepoužili slovenské spojenie „na Slovensku máme veľa svetobežníkov“, prípadne cestovateľov.

Význam anglického slova „globetrotter“ neznamená totiž nič iné ako „svetobežník, cestovateľ “.

Dramaturgia a moderátori Slovenského rozhlasu, konkrétne vysielacieho okruhu Slovensko 1, opustili slovenskosť nielen jazykovo – gramaticky, štylisticky či hlasovým prejavom, ale aj obsahovým zameraním

smerom von, do sveta, bez zásahu/pripomienok Rady RTVS, ale aj ministerstva kultúry, ktoré má v kompetencii sledovať, vyhodnocovať a zverejňovať (regulovať) stav používania spisovného a štátneho jazyka v Slovenskej republike, vrátane médií.

Zatmenie spisovnej slovenčiny v (NE)Slovenskom rozhlase

V prípade použitia slova „globetrotter“ to nemusí skončiť len prípadnou jazykovou sankciou, pretože ide aj o prestížnu britskú firemnú značku a výrobcu luxusných cestovných tašiek Globe-trotter. V rozhlase to totiž znie foneticky rovnako.

Redaktori a moderátori podľa zákona nesmú robiť reklamu, ani skrytú, obchodným značkám! V tomto prípade by bolo načim zahryznúť si do jazyka ako popustiť uzdu voľnomyšlienkárskej (liberálnej) moderátorskej angažovanosti na pulze dňa, ktorý je skôr zatmením pre spisovnú slovenčinu a štátny jazyk Slovenskej republiky.

Keď už nie z litery zákona, tak aspoň so slušnosti a úcty k občanom, ktorí sa RTVS skladajú poplatkami na činnosť a aj na platy redaktorov a moderátorov. Koľko zarába vedenie RTVS radšej pomlčme, lebo by zo stoličky zdvihlo aj vás.

Tvorcovia obrátenej pyramídy (1968-83)  boli zrejme jasnovidci, keď ju postavili na hlavu – na mieru súčasného (ne)vkusu a národnej neúcty.

Rafael E. Rafaj

sk správy