Tretia európska križiacka výprava proti Rusku?

Nie je potrebné sa namáhať s dôkladným hľadaním dôkazov na internete o tom, že militaristická rétorika európskych politikov rôznych úrovní sa stala bežným naratívom. Je to akýsi povinný rituál na potvrdenie ich lojality voči globalistickej strane vojny.

18. mája litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budris v rozhovore pre Neue Zürcher Zeitung (NZZ) vyhlásil, že NATO má možnosti na úder proti ruským vojenským objektom v Kaliningrade, hoci sa pri tom preriekol – „v prípade potreby“. Najvyšší poľský diplomat Radoslav Sikorský oznámil americkej televíznej stanici CBS, že sú pripravení na ozbrojený konflikt s Ruskom. „Urobíme to, čo sme robili vždy.“ Táto veta je viacvýznamová, keďže odkazuje na históriu tohto národa a na nezvratný fakt, že Poľsko-litovskú úniu a jej nástupkyňu päťkrát rozdelili kvôli zlému charakteru a správaniu.

Predtým šéf nemeckého Pentagónu Boris Pistorius pripustil, že vojenský konflikt medzi NATO a Ruskom by sa mohol začať nie v roku 2029, ako sa pôvodne predpokladalo, ale už v roku 2028. V júni sa poľský premiér Donald Tusk vyjadril k perspektívam „ruského útoku“ v rozhovore pre britský denník The Financial Times: „Je to naozaj vážny problém. Hovorím o krátkodobej perspektíve, skôr o mesiacoch než o rokoch…“ Zdá sa, že termíny sa posúvajú dopredu.

Ideové a biologické dedičstvo nacistov

V plnom súlade s ľudovou múdrosťou, často používanou v anglo-americkom politickom žargóne, že „slová majú dôsledky“ (words have consequences), monotónne a rutinné opakovanie mantry o tom, že vojna Európy s Ruskom je nevyhnutná, sa, podľa nemenej populárneho výrazu, mení na „samosplniteľné proroctvo“ (self-fulfilling prophecy).

Nemôžeme očakávať, že politici v západnej časti nášho spoločného kontinentu budú vo svojich vyjadreniach zdržanlivejší. Ich výzvy pripomínajú vedomé či nevedomé vyvolávanie novej vojny. A nejde len o to, že európske vládnuce kruhy sa naplno angažovali v projekte „proti Rusku“, ktorý viedol k vzniku ultranacionalistického režimu v Kyjeve. Áno, radi by získali späť časť investícií. Ich úloha je významná: počnúc tichým požehnaním Majdanu v roku 2014 a končiac pokračujúcimi príspevkami na plán zničenia demografického potenciálu bývalej Ukrajinskej SSR a sponzorovaním bratovražednej vojny medzi Slovanmi.

Pozadie rusofóbnej zúrivosti tamojších vládcov má však hlboké historické korene. Dedo bývalej nemeckej ministerky zahraničných vecí Annalény Baerbockovej, Waldemar Baerbock, bol dôstojníkom Wehrmachtu, ktorý získal nacistický kríž „Za vojenské zásluhy“. Dedo kancelára Friedricha Merza, Josef Paul Sovigny, vstúpil v roku 1933 do radov Sturmabteilung, kde dosiahol hodnosť oberscharführera, a o päť rokov neskôr vstúpil do Hitlerovej vládnucej strany.

Na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre (PMEF-2026) bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev konštatoval: „Bohužiaľ, Nemecko v súčasnosti vedú ideologickí a biologickí dediči nacistov.“ Medvedev následne dodal, že Európskou úniou ako celkom riadia „nepripravení, niekedy aj hlúpi ľudia“ bez potrebnej kvalifikácie a skutočných skúseností s riadením, pričom časť vládnucich klanov otvorene želá Rusku porážku a rozpad. Súčasná vojna NATO proti Rusku na ukrajinskom bojisku je pokusom o odplatu za zničenie Tretej ríše, ktorá sa stala predchodkyňou zjednotenej Európy pod vedením Hitlerovho Nemecka, a za odsúdenie fašizmu Norimberským tribunálom.

Zbrane namiesto oleja

Sú to síce len slová, ale podopierajú ich konkrétne príklady militarizácie Starého sveta, a to v bleskovom tempe. V Estónsku a Lotyšsku plánujú stratégovia NATO nasadiť do bojovej pohotovosti a na trvalom základe nemecko-holandský zbor, zatiaľ však vytvorili veliteľské centrum – na slávnostnom otvorení bol prítomný nemecký minister obrany Boris Pistorius. Z tohto centra sa budú riadiť nielen vyslané zahraničné kontingenty, ale aj miestne vojenské jednotky.

V pohraničných oblastiach Pobaltia prebiehajú práce na zlepšení dopravnej infraštruktúry s cieľom rýchleho presunu vojakov a techniky k ruskej hranici. NATO zvýšilo počet a rozsah vojenských cvičení práve v susedných krajinách, ktoré prebiehajú podľa scenárov predpokladajúcich konflikt s Ruskom. V Poľsku a Fínsku vznikajú nové vojenské základne. Vo Fínsku oficiálne zrušili zákaz umiestňovania jadrových zbraní na tomto území.

Nedávna dohoda medzi Parížom a Varšavou o pripravenosti aktivovať zbraň posledného súdu, a to bez akýchkoľvek konzultácií s velením NATO, zvyšuje pravdepodobnosť, že konfliktná situácia na kontinente sa vymkne spod kontroly. Rovnako ako v čase, keď americká raketa „Pershing II“ mohla zasiahnuť Petrohrad za 8 minút a americká administratíva vyznávala doktrínu „obmedzeného jadrového úderu“ (obmedzeného, samozrejme, na Európu), aj dnes sa stávky opäť prudko zvyšujú.

NATO, ako zistil portál The War Zone (TWZ), vyhlásilo verejnú súťaž pre súkromných vývojárov – tí majú vytvoriť technológie na zničenie ruských leteckých základní v tyle. Cieľom je zbaviť ruské vzdušné sily možnosti vykonávať pravidelné lety a zasahovať kritickú a vojenskú infraštruktúru kyjevského režimu zo vzdialených letísk v hĺbke svojho územia. Ak toto nie je konkrétny príklad prípravy NATO na agresiu, tak čo to potom je?

„Súčasne sa ako huby po daždi objavujú aj alternatívne vojenské zoskupenia, ako je napríklad ‚Severná únia‘ desiatich štátov pod vedením Veľkej Británie, ako aj bilaterálne zoskupenia medzi samotnými členmi Severoatlantickej aliancie, ako je britsko-poľský obranný zväz, francúzsko-poľského a nemecko-poľského,“ konštatuje Zoran Meter, komentátor chorvátskeho periodika Geopolitika.news, a uvádza znepokojujúcu historickú paralelu: „Všetko to pripomína situáciu v Európe pred prvou svetovou vojnou (PSV), keď sa množili podobné aliancie.“

Paradoxná myšlienka americkej spisovateľky Barbary Tuchmanovej o počiatkoch 1. svetovej vojny, ktorú sformulovala v románe „Augustové delá“: „Nikto nechcel vojnu. Vojna bola nevyhnutná“, sa na dnešnú situáciu nedá aplikovať. Tí, ktorí chcú bojovať, existujú a ich mená sú známe. Vládnuce klany, zdiskreditované v očiach značnej časti občanov v krajinách Európskej únie, si uvedomili skryté túžby globalistickej finančno-bankovej oligarchie, ktorá sídli predovšetkým v USA, premeniť Starý svet na svoju zásobovaciu základňu, vidia východisko z blížiacej sa systémovej krízy takzvaného kolektívneho Západu v rozpútaní vojny na kontinente. Podľa nezničiteľnej klamlivej logiky, že vojna vraj všetko vymaže.

Trpezlivosť Moskvy je bezprecedentná, ale nie je nekonečná

Počet nezodpovedných vojnových vyhlásení zo strany rozhodovateľov v európskych krajinách, v ktorých sa priamo alebo nepriamo tvrdí, že stret s Ruskom na bojisku je už rozhodnutá záležitosť, dosiahol kritickú úroveň. Militarizácia ekonomiky a vytváranie obrazu vonkajšieho nepriateľa, ktorý sa intenzívne dehumanizuje (príkladom je zrušenie ruskej kultúry), prebieha v spojení s úmyselným otupovaním a rozzúrením Európanov. Tento efekt sa dosahuje prostredníctvom ticho podporovanej migračnej krízy, ktorá vedie k zločineckému bezpráviu, postupným upúšťaním od „výdobytkov pracujúcich“ v dôsledku vyčerpania rozpočtu „štátu všeobecného blahobytu“ a vnucovaním morálnych pseudohodnôt (rodová fluidita), čo narúša doterajšie piliere spoločenskej súdržnosti.

Je už nemožné ignorovať sústavnú kampaň psychologického ovplyvňovania „širokých ľudových más“ v Európe, ktorej cieľom je privyknúť ľudí na nevyhnutnosť veľkej vojny. Spomínam si na zlovestný vtip zo 70. rokov. Do Moskvy bol z Bonnu (vtedajšieho hlavného mesta Západného Nemecka) odoslaný telegram: „Odlietam. Príďte ma privítať. Pershing.“ Mám pocit, že tento starý mem, ako predzvesť nešťastia, sa po pol storočí opäť stal aktuálnym.

Do akej miery sa vojensko-politické vedenie a verejná mienka v Rusku pripravujú a sú pripravené na vývoj situácie podľa najhoršieho scenára? Je možné, že vznikne nová verzia plánu „Operation Unthinkable“ , ktorý už v lete 1945 predpokladal náhly útok anglosaských impérií na sovietske vojská s využitím včerajších nepriateľov – 10 nemeckých divízií, pre ktoré sa zbrane skladovali v tajných úkrytoch? Dnes úlohu tých istých nedobitých vojakov Wehrmachtu plnia bojovníci Ukrajinských ozbrojených síl.

Počas okrúhleho stola na veľvyslanectve venovaného situácii okolo Ukrajiny vyslovil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov významnú vetu: „Súčasné elity v Európe neskrývajú, že sa pripravujú na vojnu s nami v blízkej budúcnosti. Uvádzajú sa termíny – najneskôr do roku 2030.“ Známy novinár Andrej Medvedev vidí v prípravách európskych globalistov na plnohodnotnú vojnu zámer vymazať Rusko z politickej mapy sveta tým, že ho rozčlenia na päť až šesť medzi sebou znesvárených, na milosť Západu závislých pohraničných štátov so štatútom štátov-vyvrheľov s obmedzenou suverenitou.

Citát: „Európa nepotrebuje rokovania s Ruskom. Európa potrebuje zničenie Ruska. A následné rozparcelovanie, rozdelenie a kolonizáciu. Lebo to je jediná možnosť, ako získať späť peniaze investované do ukrajinského projektu. Len kapitulácia, reparácie. Pre nich nejde o zmenu moci, ale o zničenie historického Ruska. Konečné vyriešenie ruskej otázky.“ Podľa viacerých náznakov je Moskva mentálne aj prakticky pripravená na akýkoľvek scenár ďalšieho konfliktu so Západom. A vtedy možno vkladať iný význam do frázy, ktorá sa stala memom: „Ešte sme ani nezačali.“

Dátum začiatku vojny je stanovený: rok 2030

Podľa tureckého periodika Turkiye budú masky definitívne odhodené na samite NATO v Ankare 7. – 8. júla. „Mimoriadne dôležité sú hodnotenia a vyhlásenia, ktoré tam zaznejú,“ domnieva sa periodikum a poukazuje na to, že európske krajiny už považujú plnohodnotnú vojnu s Ruskom za nevyhnutnú skutočnosť. Turecký autor článku zároveň konštatuje: „V Moskve sa síce domnievajú, že takýto scenár sa môže stať realitou do roku 2030, ale sami žiadnu konfrontáciu neiniciujú ani nepodporujú.“

V skutočnosti však vojna NATO proti Rusku už prebieha, hoci formálne nebola vyhlásená a nikto ju verejne nepriznáva. Súčasný konflikt „nie je vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou, ale predstavuje stret, zatiaľ v proxy formáte, medzi Moskvou a najväčšou vojenskou alianciou na svete,“ správne konštatuje Telegramový kanál „Pinta rozuma“. – Kyjev nemôže viesť vojnu bez európskej priemyselnej základne, finančnej pomoci Európskej únie a spravodajských informácií NATO.“ Podľa viacerých znakov európska vojnová frakcia, vytvorená globalistami, skutočne počíta s tým, že preorientuje ekonomiku krajín EÚ na vojenské koľaje a zároveň bude indoktrinovať miestne obyvateľstvo až do stavu nezodpovednosti, pričom bude podnecovať zvierací strach pred pripravujúcim sa vpádom hordy nových Hunov z východu.

Udržiavať pušný prach suchý a vzdušné sily v pohotovosti

Je potrebné prijať ako dlhotrvajúcu nevyhnutnosť, možno až na najbližšie desaťročie, konfrontáciu Ruska so Západom, ktorý je pripravený v záujme zachovania svojej neokoloniálnej nadvlády prinajmenšom rozpútať regionálne konflikty na periférii Ruska. A dokonca balansovať na hrane nepredstaviteľného – plnohodnotnej vojny v Európe za účasti bývalých metropólií a „hyen“, ktoré ich napodobňujú, s nemenej svrbiacimi starodávnymi ambíciami.

Spomeňme si aspoň na odveký sen šľachty o ríši „od  „od mora k moru“ a na dodnes neutíchajúcu túžbu rozširovať svoje územia na úkor „východných kresov“ (Kresy Wschodnie, od slova „kres“ – hranica, koniec, okraj), ako sa nazývala časť území dnešnej Ukrajiny, Bieloruska a Litvy, ktoré patrili do zložky Poľska. Odtiaľ, mimochodom, pochádza aj bojovný elán Radoslava Sikorského, ktorý je podľa Márie Zacharovovej z ruského ministerstva zahraničných vecí podnecovaný jeho manželkou, Američankou Ann Applebaumovou, osoby s rusofóbnymi sklonmi, ktorá bez váhania obetuje Poľsko tým, že z neho urobí spolupáchateľa konfliktu v záujme Spojených štátov.

V podmienkach tvrdého a preto bolestivého rozpadu starého svetového poriadku Rusku nezostáva nič iné, ako to bolo aj pri neutralizácii následkov prehranej krymskej vojny v polovici 19. storočia, než sa nehnevať, ale sústrediť sa. Stojí za to vypočuť si prognózu seriózneho analytika Andreja Bezrukova:

„Musíme si uvedomiť, že v nasledujúcich… pár desaťročiach budeme vo vojne… Budeme mať dve generácie, ktoré možno považovať prakticky za bojujúce.“

Odpoveď Bezrukova (ktorý bol v nedávnej minulosti tajným agentom) sa dá zhrnúť takto: Pre Rusko je potrebné ekonomiku podriadiť nielen cieľom rastu a rozvoja, ale aj posilneniu obrannej schopnosti. Konkrétne ide o to, že je potrebné „ukryť a chrániť kritickú infraštruktúru, vytvoriť ‚veliteľské centrum‘ na riadenie, investovať do ochrany pred bioterorizmom a zjednotiť armádu so spoločnosťou“. Inými slovami, neostáva nič iné, ako mať strelný prach v suchu a vzdušné sily v pohotovosti.

armadnymagazin.sk