Tichá epidémia úmrtí tínedžerov. Nárast o 54% vo V4! Prečo?

Svet čelí vznikajúcej kríze rastúcej úmrtnosti tínedžerov a mladých dospelých, uvádza sa v rozsiahlej globálnej štúdii o príčinách úmrtí a zdravotného postihnutia na celom svete. Dôvody sa síce líšia od užívania drog a alkoholu a samovrážd v Severnej Amerike až po infekčné choroby a zranenia v subsaharskej Afrike, ale výskumníci varujú, že zistené údaje by mali slúžiť ako „budíček“, upozornil portál Startitup.

Štúdia Global Burden of Disease predstavuje jedno z najrozsiahlejších vedeckých úsilí v dejinách modernej demografie. Na jej tvorbe sa podieľalo viac ako 16 500 vedcov z celého sveta, ktorí spojili svoje poznatky a údaje z viac ako 300 000 zdrojov. Výsledky výskumu publikoval prestížny časopis The Lancet a boli predstavené na Svetovom summite o zdraví v Berlíne. Poskytol obraz o tom, ako sa mení zdravie populácie naprieč vekovými skupinami, pohlaviami a kontinentmi.

Len do 2023

Demografická analýza sledovala vývoj úmrtnosti a očakávanej dĺžky života v 204 krajinách a 660 subnárodných oblastiach od roku 1950 až po rok 2023. Po skúsenosti s pandémiou COVID-19 sa vedci zamerali na to, ako sa globálne krízy premietajú do demografických ukazovateľov. V roku 2023 zomrelo na Zemi 60 miliónov ľudí. Z tohto počtu tvorilo až 4,67 milióna úmrtí detí do 5 rokov. Celkový obraz sa však dramaticky líši podľa regiónov. Vo východnej Ázii sa úmrtnosť detí do 5 rokov znížila o približne 68 %. 

Najviac zomierajú naši tínedžeri!

Naopak, úmrtnosť tínedžerov a mladých dospelých stúpla najmä vo vysokopríjmových rodinách a východoeurópskych krajinách.  Absolútne najväčší nárast úmrtnosti mladých bol vo východnej Európe 54% vo vekovej skupine 15–19 a 40% u 20–24- ročných. Následne vo vysokopríjmovej Severnej Amerike vo veku 5 – 14 rokov, 25 – 29 rokov a 30 – 39 rokov 11,5 %, 31,7 % a 49,9 %. Vedci predpokladajú, že tieto úmrtia súvisia s prudkým nárastom úzkosti a depresie, najmä u mladých žien.

Najviac srdcových chorôb – myokarditídy, či aneuryzmy?

Štúdia zistila, že chronické ochorenia, ako sú srdcové choroby a cukrovka, v súčasnosti tvoria dve tretiny všetkých zdravotných problémov a že problémy s duševným zdravím narastajú.V Severnej Amerike a častiach Latinskej Ameriky bol nárast spôsobený samovraždami a konzumáciou drog a alkoholu. „Veľmi výrazný nárast medzi tínedžermi a mladými dospelými určite upútal našu pozornosť, keď sme sa pozerali na údaje,“ uviedol Dr. Christopher Murray, riaditeľ Inštitútu pre zdravotné metriky a hodnotenie (IHME) na lekárskej fakulte Washingtonskej univerzity.     

Prečo duševné poruchy?

Hoci sa nárastu duševných porúch venuje veľká pozornosť, stále sa veľa diskutuje o jeho príčinách. „Sú to sociálne médiá? Sú to elektronické zariadenia? Sú to širšie spoločenské trendy v rodičovstve? Vieme, že to Covid ešte zhoršil. Takže v psychiatrickej epidemiológii a všeobecných spoločenských komentároch existuje veľa kontroverzií o príčinách duševného zdravia. A to je problém pri hľadaní riešení,“ analyzuje Dr. Murray. 

ALARM pre vládu

Murray apeluje: „Dôkazy predložené v štúdii Globálna záťaž chorôb sú budíčkom a naliehajú na vládnych a zdravotníckych predstaviteľov, aby rýchlo a strategicky reagovali na znepokojujúce trendy, ktoré menia potreby verejného zdravia.“ Vedci vypočítali, že polovici svetovej chorobnej záťaže sa dá predísť, a to v dôsledku rizík, ktoré sa dajú znížiť, ako je vysoký krvný tlak, znečistenie ovzdušia, fajčenie a obezita. Odborníci preto vyzývajú vlády, medzinárodné organizácie aj súkromný sektor, aby zdravie mladých prestali vnímať ako okrajovú tému a začali ho považovať za strategickú prioritu.

Národ bez detí

Na Slovensku pritom ani po 5 rokoch nemáme a nezbierame údaje, koľko smrteľných myokarditíd bolo prirodzených a koľko indukovaných, upozornil práve včera splnomocnenec Kotlár. Poučenie z krízového vývoja a pred krízovým vývojom je stále v nedohľadne.                                                                 

/ hlavnydennik.sk /