Tajomstvo Štúrovho narodenia: Prečo existujú dva rôzne dátumy?

Do matriky pokrstených na panstve grófa Zaya v Uhrovci zapísali 29. októbra pred 209 rokmi Ľudovíta Štúra. Na znak úcty k najvýznamnejšiemu predstaviteľovi slovenského národného života prvej polovice 19. storočia a kodifikátorovi slovenského spisovného jazyka je 29. október od roku 1993 vyhlásený ako pamätný deň – Deň narodenia Ľudovíta Štúra.

Príslušný zákon č. 241 prijala Národná rada (NR) SR 20. októbra 1993 s účinnosťou od 1. januára 1994. Novelizovaný bol zákonom NR SR č. 201 v júni 1996.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

V odbornej literatúre, v životopisných kalendároch aj v popularizačných materiáloch sa uvádzajú dva dátumy narodenia Ľudovíta Štúra: 28. október 1815 a 29. október 1815. Prvý dátum sa opiera o rodinnú tradíciu, druhý je uvedený v matrike pokrstených Evanjelickej a. v. farnosti v Zay-Uhrovci.

Podľa popredného znalca genealógie rodiny Štúrovcov Pavla Horvátha (1926 – 1999) nejednotnosť v dátume narodenia Ľudovíta Štúra zapríčinil Jozef Miloslav Hurban. Ten dátum v matričnom zápise o Štúrovom krste – 29. október – pokladal za dátum narodenia a uviedol ho v Štúrovom životopise. Ľudovít Štúr sa však podľa rodinnej tradície narodil o deň skôr, teda 28. októbra 1815.

Štúr sa narodil v tom istom dome, v ktorom sa o viac ako storočie neskôr, 27. novembra 1921, narodila ďalšia významná slovenská osobnosť Alexander Dubček. Ich rodný dom v Uhrovci je od roku 1965 národnou kultúrnou pamiatkou.

Štúr vyrastal v evanjelickej učiteľskej rodine, kde získal aj základné vzdelanie. V roku 1827 začal študovať na nižšom gymnáziu v Rábe (dnešný Györ) a o dva roky neskôr na evanjelickom lýceu v Bratislave. V roku 1838 odišiel na vysokoškolské štúdiá do Halle.

Už počas štúdií v Bratislave sa podieľal na priekopníckej práci v Spoločnosti česko-slovenskej, v roku 1835 sa stal jej podpredsedom a postupne získal vedúce postavenie medzi slovenskou študujúcou mládežou.

Pamätnou sa stal výlet študentov bratislavského lýcea pod vedením Ľudovíta Štúra na Devín 24. apríla 1836, ktorý bol jedným najvýznamnejších historicko-obrodeneckých podujatí slovenskej mládeže v procese národného uvedomovania sa v prvej polovici 19. storočia. Na ňom sa zaviazali slúžiť národu a zároveň prijali slovanské mená. Ľudovít Štúr si zvolil meno Velislav.

Vrcholom Štúrovej politickej a kultúrnej činnosti pred revolučnými rokmi 1848 – 1849, keď sa stal organizátorom ozbrojeného boja Slovákov za národné oslobodenie, bolo ustanovenie novej spisovnej slovenčiny. Rozhodnutie padlo v júli 1843 na fare v Hlbokom, kde sa Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža dohodli na nutnosti novej kodifikácie spisovného slovenského jazyka, pričom za základ zobrali stredoslovenské nárečie. V lete roku 1844 založili spoločne v Liptovskom Mikuláši spolok Tatrín, ktorý vydával Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Ako 32-ročný sa stal Ľudovít Štúr v roku 1847 poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen.

Po porážke revolúcie sa venoval literárnej tvorbe a vedeckej práci v oblasti slavistiky, najskôr v rodnom Uhrovci a od roku 1851 v Modre. Dňa 22. decembra 1855 sa na poľovačke za Modrou nešťastne postrelil. Ľudovít Štúr zomrel na následky týchto zranení 12. januára 1856 v Modre vo veku 40 rokov.

Od roku 1994 udeľuje prezident SR významným osobnostiam štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra.

hlavnydennik.sk